Žofia Dorotea Hannoverská

28. novembra roku 1706 sa Žofia za tohto svojho bratranca, pruského kurprinca a následníka pruského trónu Fridricha Viliama vydala; sobáš bol dohodnutý predovšetkým s prispením babičky oboch snúbencov, Žofie Hannoverskej. Fridrich Viliam po smrti svojho otca, vojvodu Fridricha (25. februára roku 1713), usadol na pruský trón ako kráľ Fridrich Viliam I.

V manželstve spolu žili dva celkom rozdielny Ľudia: intelektuálna Žofia Dorotea, milujúca hudbu, zaujímajúca sa o umenie, literatúru a módu, a sparťansky založený princ, ktorého najväčšou vášňou bola armáda a správa krajiny, ktorá sa pod jeho panovaním stala vysoko prosperujúcim štátom. Na politické záležitosti Žofia Dorotea vplyv nemala. Manželstvo kráľovského páru bolo veľmi disharmonické, plné stretov predovšetkým pre rozdielny prístup k deťom; cez tieto rozdiely sa starala Žofia Dorotea oddane o manžela v jeho chorobách.

Z manželstva vzišlo štrnásť potomkov, sedem synov a sedem dcér, štyri z nich však zomreli v útlom veku:

• Fridrich Ľudovít (1707–1708);
• Vilemína (1709–1758), ∞ 1731 markgróf Fridrich Braniborsko-Bayreuthský, z manželstva sa narodila jedna dcéra;
• Fridrich Viliam (1710–1711);
• Fridrich Viliam (1712–1786), neskorší pruský kráľ, ∞ 12. jún 1733 Alžbeta Kristína Brunšvicko-Bevernská, manželstvo zostalo bezdetné;
• Charlotta (1713-1714);
• Frederika Luisa (1714–1784), ∞ 30. máj 1729 markgróf Karol Viliam Braniborsko-Ansbašský; ∞ 1733 vojvoda Karol I. Brunšvicko-Lüneburský, z manželstva sa narodili dvaja synovia;
• Filipa Charlotta (1716–1801), ∞ 1733, vojvoda Karol I., Brunšvicko-Lüneburský, z manželstva sa narodilo trinásť detí;
• Karol (1717-1719);
• Žofia Dorotea (1719–1765), ∞ 1734 markgróf Fridrich Viliam Bradiborsko-Schwedtský, z manželstva sa narodili traja synovia a dve dcéry;
• Luisa Ulrika (1720–1782), ∞ 1744 švédsky kráľ Adolf I. Frederik, z manželstva sa okrem prvého mŕtvo narodeného dieťaťa narodili traja synovia a dcéra;
• August Viliam (1722–1758), ∞ 1742 Luisa Amália Brunšvicko-Lüneburská; z manželstva sa narodili dcéra a traja synovia, z ktorých najstarší Frederik Viliam sa stal ako Fridrich Viliam II. pruským kráľom;
• Anna Amália (1723–1787), ∞ 1743 barón Fridrich von der Trenck, tajný sobáš bol anulovaný;
• Henrich (1726–1802), ∞ 1752 Vilemína Hessensko-Kasselská, manželstvo zostalo bez potomkov;
• August Ferdinand (1730–1813), ∞ 1755 Alžbeta Luisa Braniborsko-Schwedtská, z manželstva sa narodilo päť synov a dve dcéry;

Od roku 1712 žila Žofia Dorotea na zámku Monbijou. Tu sa často stretávala so svojim synom Fridrichom, ktorý ju veľmi miloval a ctil a na ktorého mala veľký vplyv; mohol využívať tunajšiu knižnicu a zaoberať sa vecami, ktoré boli jeho otcovi proti mysli. Žofia Dorotea veľmi trpela tyranským prístupom manžela k synovi, ktorý sa jej po povahovej stránke veľmi podobal; dramatický vzťah otca a syna vyústil vo Fridrichov útek. Žofia Dorotea o plánovanom úteku korunného princa vedela a dostávala od neho dopisy, keď bol po nepodarenej akcii uväznený v pevnosti Küstrin.

Silný vzťah Fridricha k matke sa prejavil aj po jeho nástupe na trón v roku 1740, kedy Žofia Dorotea nebola nazývaná kráľovnou-vdovou, ale dostala titul kráľovná matka a bola naďalej prvou dámou na pruskom dvore pred Fridrichovou manželkou Alžbetou Kristínou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Dorotea Hannoverská

• Korešpondencia Fridricha Veľkého s jeho matkou Žofiou Doroteou (francúzsky originálny text)
• Tripota
• Rodokmeň

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Dorotea Hannoverská na českej Wikipédii.