Žofia Chotková

Grófka Žofia Mária Jozefina Albína Chotková od roku 1909 vojvodkyňa z Hohenbergu (* 1. marec 1868, Stuttgart – † 28. jún 1914, Sarajevo zavraždená) bola manželka následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda, česká šľachtičná, ktorá pochádzala zo starého šľachtického rodu Chotkovcov.

Žofia Chotková
česká šľachtičná, manželka následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda
Narodenie	1. marec 1868 Stuttgart
Úmrtie	28. jún 1914 (46 rokov) Sarajevo
Podpis
Odkazy
Commons	Žofia Chotková
Biografický portál

Auto, v ktorom sa viezli manželia v čase spáchania atentátu

Žofia Chotková a František Ferdinand d’Este s rodinou.

Jej otcom bol gróf Bohuslav Chotek z Chotkova a Vojnína, rakúsko-uhorský vyslanec na württemberskom dvore a matkou Vilhelmina, grófka Kinska. Žofia bola piatym dieťaťom svojich rodičov.

Život Žofie bol poznamenaný častými zmenami bydliska, keďže jej otec bol v diplomatických službách rakúskej monarchie. Žila v Stuttgarte, Petrohrade, Madride, Bruseli a v tiež v Prahe, keďže rodina Chotekovcov bola jednou z významných českých šľachtických rodov.

Keď mala Žofia osemnásť rokov zomrela jej matka. Potom ako sa jej povydávali staršie sestry, zostala žiť so svojím otcom a mladšími sestrami v Drážďanoch. No čoskoro aj ona musela opustiť teplo rodinného krbu. V roku 1888 ju cisár povolal za dvornú dámu arcivojvodkyne Izabely manželky rakúskeho arcivojvodu Friedricha, ktorý bol tiež vojvodom Tešínskym. Dvadsaťročná Žofia bola na dvornú dámu primladá. Post dvornej dámy sa často pokladal za „konečnú stanicu“ dám, ktoré sa nemohli vydať. V Žofiinom prípade to istotne neplatilo. Bola pekná a mimoriadne múdra, okrem toho veselá, vtipná a mala všestranné záujmy. Jej rodina však žila v ťažkých finančných pomeroch a ona im mohla uniknúť iba tak, že prijala zamestnanie.

Ale všetko sa čoskoro zmenilo. Žofia sa zaľúbila do muža, ktorý bol stavom vysoko vysoko nad ňou. Bol to rakúsky arcivojvoda, budúci následník trónu tridsaťročný František Ferdinand d’Este. Príbeh tejto lásky je naozaj dojímavý, plný tajných stretnutí, bojov za spoločné šťastie, krásneho manželstva i tragickej smrti.

Samozrejme od rakúskeho následníka trónu sa očakávalo že si zoberie za manželku nejakú princeznú, najlepšie z vládnuceho rodu, v žiadnom prípade sa nepripúšťalo, aby sa oženil s obyčajnou grófkou, ktorá hoci pochádzala z významnej rodiny bola predsa len obyčajnou grófkou. Ale láska si nevyberá, a mladý František Ferdinand sa do Žofie veľmi zaľúbil a obidvaja sa rozhodli o svoju lásku bojovať. Tento boj vôbec nebol ľahký, stál proti ním skoro celý cisársky dvor na čele s cisárom Františkom Jozefom I. a dokonca aj krásna Sissi bola proti tomuto zväzku. No asi najväčší odporca tohto vzťahu bola samotná arcivojvodkyňa Izabela, u ktorej Žofia pracovala. Hlavne preto, že vypočítavá arcivojvodkyňa chcela, aby si následník trónu zobral práve jednu z jej dcér. Jedinú podporu dostali od arcivojvodkyne Márie Terézie, Františkovej macochy a od jeho dvoch nevlastných sestier.

No mladí zaľúbenci sa nevzdávali a boli takí presvedčení, že po všetkých nepríjemných naťahovačkach cisár nakoniec svadbu povolil s podmienkou, že Žofia sa nikdy nestane cisárovnou a ich spoločné deti nebudú mať žiaden nárok na trón a dokonca ani na titul arcivojvoda. Žofia dostala titul kňažnej Hohenberg, a ich spoločné deti mali dediť tento titul. Ale im to vôbec neprekážalo, hlavne že mohli byť konečne spolu. A tak sa 1. júla 1900 konala svadba. Samozrejme jediné zástupkyne habsburského rodu na tejto svadbe boli len jeho milovaná macocha a nevlastné sestry. Jeho bratia sa obávali, že prítomnosťou na svadbe by vyprovokovali cisárov hnev.

Manželia žili svojim životom, keďže pre celú habsburskú famíliu sa tento sobáš nedal ospravedlniť. Večné ohováranie a intrigy ich dosť trápili. Ale horšie ako rodinné odmietanie bolo to ako k manželskému páru pristupovali na oficiálnej úrovni. František Ferdinand a Žofia si časom uvedomili, čo znamená viesť morganatické manželstvo. Napríklad aj obyčajná návšteva divadla sa stávala fraškou. Bolo vylúčené, aby sedeli vedľa seba. A tak musela chodiť na predstavenia v spoločnosti nejakého svojho príbuzného.

Z tohto manželstva sa narodili tri deti: Sofia Mária (1901 – 1990), Maximilian Karol (1902 – 1962) a Ernest Alfonz 1904 – 1954.

Všetko však skončilo tragicky. V roku 1914 cestovali manželia do Sarajeva na reprezentatívnu návštevu. 28. júna 1914, keď sedeli v aute na ceste k radnici bol na nich spáchaný atentát. Atentátnik Gavrilo Princip zasiahol najprv arcivojvodu a hneď nato aj jeho manželku Žofiu.