Žobranie

Žobranie je „získavanie obživy poníženou prosbou o almužnu (peňažný dar alebo vec, ktorá má peňažnú hodnotu) u cudzích osôb a to na verejnom priestranstve alebo dom od domu“.[1] Žobrák svojím vzhľadom, verbálnym alebo neverbálnym prejavom deklaruje stav hmotnej núdze a snaží sa získať od okoloidúcich obvykle peňažné prostriedky, príp. jedla, cigariet alebo pod., a to bez toho, aby dávajúci od neho očakával nejakú protislužbu (na rozdiel napr. od pouličných hudobníkov, alebo od predajcov časopisu Notabene, ktorí sú podobne ako mnoho žobrákov tiež často bezdomovcami). Žobráci sa zdržiavajú najmä na frekventovaných cestách, námestiach, v parkoch, pri trhoch a pod.

Žobrák v Teheráne (80. roky 19. stor.)

Podľa výskumu kanadských lekárov Rohita Boseho a Stephena W. Hwanga uverejnenom v Canadian Medical Association Journal: "70 % (respondentov z radov žobrákov, i. e. 38 zo 67) uviedlo, že by uprednostili prácu za minimálnu mzdu, obvykle kvôli "pravidelnému príjmu" alebo aby sa "dostali z ulice". Avšak mnoho z nich si myslelo, že by nezvládli obvyklé práce pre svoju duševnú chorobu, telesné postihnutie alebo nedostatok zručností."[2]

Žobranie môže byť pokladané za ilegálne, čo závisí od konkrétneho štátu alebo mesta. Na Slovensku žobranie ako také nie je zakázané, avšak obecná samospráva ho môže obmedziť.[3]