Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec

Listom povolenia Františka Jozefa I. z 15. júna 1856 bola vydaná koncesia pre podnikateľov Liebiega, Lannu a bratmi Kleinovými na výstavbu a prevádzku železnice z Pardubíc do Liberca a takisto odbočnú trať z Josefova do Malých Svatoňovíc. Trať stavala a sprevádzkovala po etapách spoločnosť Juhoseveronemecká spojovacia dráha (SNDVB). Boli to úsek Pardubice – Josefov v roku 1857, úsek Josefov – Turnov v roku 1858 a úsek Turnov – Liberec v roku 1859.[1]

Pôvodne trať na svojich prvých niekoľkých kilometroch viedla inou trasou ako dnes, aj most cez Labe u Pardubic stál na inom mieste. V roku 1871 boli položené preložky trate v Rosiciach nad Labem v súvislosti so stavbou nadväzujúcej trati spoločnosti Rakúskej severozápadnej dráhy od Havlíčkovho Brodu. Od tej doby vedie trať v tejto časti v súčasnej trase.[2] V roku 1909 bola SNDVB zoštátnená a trať prešla do vlastníctva Cisársko-kráľovských štátnych dráh (kk StB), po vzniku Československej republiky potom k nástupníckym ČSD. Po zabráni Sudet nemeckou Treťou ríšou bola trať na niekoľkých miestach prerušená štátnou hranicou. Tento stav trval až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1965 bola časť z Pardubíc do Hradca Králové elektrizovaná. V roku 1993 bol elektrizovaný úsek z Hradca do Jaroměře.

V rokoch 2009 a 2010 bola vykonaná v dvoch etapách racionalizácia trati v úseku Jaroměř – Stará Paka – Železný Brod.[3]

Druhá etapa tejto racionalizácie zvíťazila v súťaži Česká dopravná stavba a technológie 2010 v kategórii Dopravné technológie.[4]

V roku 2012 bol zrekonštruovaný železničný uzol Stará Paka.

V časti medzi Pardubicami a Jaroměřou je trať silne vyťažená osobnou dopravou, najmä úsek z Pardubíc do Hradca Králové. Vo zvyšnej časti je už osobná doprava slabšia. Okrem regionálnych vlakov po trati jazdia aj rýchliky z Pardubíc do Liberca a v časti trate medzi Hradcom Králové a Jaroměřou potom rýchliky z Prahy do Trutnova. Väčšina vlakov jazdí v pravidelných taktoch.[11][12]

Väčšina osobných vlakov na elektrifikovanej časti trati je vedená elektrickou jednotkou RegioPanter. V úseku z Jaroměře do Liberca sú osobné vlaky zvyčajne motorové vozne a jednotky niekoľkých radov: 810, 814, 843 a 854. Rýchliky z Pardubíc do Liberca sú zostavené z motorových vozňov radu 843 a prípojných vozňov BTN⁷⁵³. Rýchliky z Prahy do Trutnova z lokomotív radu 750.7 (prípadne starších 754) a vozňov 1. aj 2. triedy.[13]

Pardubice hlavní nádraží

• Trať 010 Česká Třebová – Ústí nad Orlicí – Choceň – Moravany – Pardubice hl. n. – Přelouč – Kolín

Pardubice-Rosice nad Labem

• Trať 238 Havlíčkův Brod – Žďárec u Skutče – Chrast u Chrudimi – Chrudim – Pardubice-Rosice nad Labem

Hradec Králové hlavní nádraží

• Trať 020 Velký Osek – Chlumec nad Cidlinou – Odbočka Plačice – Hradec Králové hl. n. – Týniště nad Orlicí – Borohrádek – Choceň
• Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov

Smiřice

• Trať 046 Hněvčeves – Smiřice

Jaroměř

• Trať 032 Jaroměř – Starkoč – Trutnov Poříčí – Trutnov střed – Trutnov hl. n.

Stará Paka

• Trať 040 Chlumec nad Cidlinou – Ostroměř – Stará Paka – Martinice v Krkonoších – Kunčice nad Labem – Trutnov hl. n.
• Trať 064 Mladá Boleslav hl. n. – Dolní Bousov – Libuň – Stará Paka

Železný Brod

• Trať 035 Železný Brod – Tanvald

Turnov

• Trať 041 Hradec Králové hl. n. – Hněvčeves – Ostroměř – Jičín – Libuň – Turnov
• Trať 070 Praha hl. n. – Praha-Vysočany – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav hl. n. – Bakov nad Jizerou – Odbočka Zálučí – Turnov

Liberec

• Trať 036 Liberec – Smržovka – Tanvald – Harrachov
• Trať 037 Liberec – Raspenava – Frýdlant v Čechách – Černousy st. hr. – Zawidów (PKP)
• Trať 086 Česká Lípa hl. n. – Výh. Žízníkov – Liberec
• Trať 089 Liberec – Hrádek nad Nisou st. hr. – Zittau (DB) – Varnsdorf st. hr. – Rybniště/Seifhennersdorf

Poznámka: V Liberci na stanici je možno použiť aj električkovú linku č. 11 do Jablonca nad Nisou

1. História tratí; elektronická databáza; Sekera, P.
2. HRDINA, Zdeněk. Zapomenuté první kilometry SNDVB u Pardubic. Svět železnice, 5/2010.
3. Analýza stavu dopravy na území Libereckého kraje [online]. . Kapitola 3.3.7 Objekty železniční infrastruktury na území Libereckého kraje. Dostupné online.
4. KUČERA, Jiří. Soutěže Česká dopravní stavba a technologie již znají vítěze. Stavitel, 2011-06-10. Dostupné online [cit. 2011-06-28].
5. Výnos Železničného úradu o zmene názvu na stránkach SŽDC (pdf)
6. Výnos Železničného úradu o zmene názvu na stránkach SŽDC (pdf)
7. PAČESNÁ, Daniela. Oznámení záměru [online]. Praha : 4.1.2014, [cit. 2014-04-11]. Dostupné online.
8. Strana 32
9. http://hradec.idnes.cz/za-smrt-v-autobusu-hradecke-mhd-prirkl-soud-pozustalym-600-tisic-psf-/hradec-zpravy.aspx?c=A120106_110621_hradec-zpravy_klu
10. KULHAVÝ, Josef. Největší železniční neštěstí v České republice. www.top365.cz, 4-1-2003. Dostupné online [cit. 2013-10-24].
11. Knižný cestovný poriadok trate 030; SŽDC
12. Knižný cestovný poriadok trate 031; SŽDC
13. Radenie vlakov 2011; zelpage.cz

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Pardubice–Jaroměř–Liberec na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Pardubice – Jaroměř – Liberec

• EDERER, Antonín. První vlak z Pardubic do Liberce. [s.l.] : Krajské nakl., 1959. 115 s. (po česky)
• VURSTA, Pavel. 130 let Pardubicko-liberecké dráhy 1859-1989. Praha : Nadas, 1989. 183 s. (po česky)
• RACHOTA, Jan. Železniční Hradecko před půlstoletím. [s.l.] : Vydavatelství dopravní literatury, 2007. ISBN 978-80-86765-06-8. (po česky)

• Trať 031 na zelpage.cz
• Trať 030 na zelpage.cz
• Lokostránky.net - fotografie z rozsiahlej nehody v Starej Pake v roku 1972
• Elektronický archív vlakových cestovných poriadkov ČD a ČSD (ČD od decembra 2002 + české trate ČSD 1981/1982)