Stibor zo Stiboríc

Stibor zo Stiboríc a Beckova alebo Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc (poľ. Ścibor ze Ściborzyc, lat. Styborius de Stiborich ; * 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda sedmohradský (1395 – 1401 a 1410 – 1414).

Stibor zo Stiboríc a Beckova
Rodový erb

Stibora pozval do Uhorska Ľudovít I., ktorý bol aj poľským kráľom. Po Ľudovítovej smrti sa v boji o uvoľnený trón postavil na stranu Žigmunda Luxemburského potlačením vzbury vedenej jágerským biskupom Tomášom Ludanickým, dobytím miest aj Nitry v roku 1403.[1] Kráľ Žigmund ho po získaní trónu bohato odmenil. Stal sa županom bratislavskej župy (1389 – 1402), neskôr aj trenčianskej, nitrianskej a banskobystrickej župy. Asi 20 rokov po príchode do Uhorska mu patrila skoro celá západná polovica dnešného Slovenska a sám sa označoval ako „pán celého Považia“. S menom Stibora sa spája aj najstaršia známa listina písaná v češtine (presnejšie v slovakizovanej češtine) z územia Slovenska; pochádza z 13. decembra 1422. Stibor v úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne.

Rodina
  • otec Mościc ze Ściborza (1381 – 1405), vojvoda gniewkowský[2][3][4]
  • brat Andrej
  • brat Mikuláš
  • manželka Dobrochňa (Dobrohna) Stęszewska (†1422)[5]
    • syn Stibor II. zo Stiboríc († 1434), manželka Katarína (alebo Dorota[6]) Séčéniová, umrel bez mužského potomstva a lénne majetky sa vrátili korune
      • dcéra Katarína Margita, vydala sa za Pavla Bánffyho z Dolnej Lindvy a tak Bánffyovci získali hrad Beckov
    • dcéra Rachna alebo Jachma/Jachna (Anna), manželka Ladislava Újlakiho, mačvianskeho bána[7]
    • syn(?), jágerský biskup[2][5] (pravdepodobne len príbuzný)

Referencie
  1. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 168.
  2. Stibor ze Stiborzyc, Ottův slovník naučný (1888-1909) a Ottův slovník naučný nové doby (1930-1943)
  3. Antoni Prochaska: Ścibor ze Ściborzyc
  4. Dvořáková, Daniela : Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Lucemburský. Budmerice, Vydavatel'stvo Rak 2003, ISBN 978-80-85501-25-4
  5. http://historia.uhrovcan.sk/ctibor.html
  6. http://www.genealogy.euweb.cz/hung/szecsenyi.html
  7. http://genealogy.euweb.cz/hung/ujlaky.html

Literatúra
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stibor zo Stiboríc a Beckova na nemeckej Wikipédii a Stibor of Stiboricz na anglickej Wikipédii.
  • D. Dvořáková: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého šľachtica s osobitým zreteľom na územie Slovenska. Bratislava, Rak 2003. ISBN 80-85501-25
  • hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.