Štefan zo Šternberka

Štefan zo Šternberka (iné názvy: Štefan zo Šternberga/zo Šternbergu/zo Sternbergu, Štefan Čech, Štefan Bohemus; lat. Stephanus Bohemus, čes. Štěpán ze Šternberka) bol významný šľachtic z rodu pánov zo Šternberka, zakladateľ moravskej šternberskej vetvy. Jeho otcom bol Zdeslav starší ze Šternberka. Mal bratov Zdeslava ml., Albrechta, Jaroslava a Matúša a dve sestry, ktoré sa stali mníškami. Prvá písomná zmienka o Štefanovi pochádza z roku 1316, kedy bol so svojim otcom u Matúša Čáka Trenčianskeho.

Štefan bol príbuzným Matúša Čáka, pravdepodobne jeho synovcom. Štefan často pobýval v Uhorsku a tu ho nazývali aj Štefan Čech. Po smrti jediného Matúšovho syna bol Štefan považovaný za jeho nástupcu, čo sa aj po Matúšovej smrti v roku 1321 stalo. Proti Štefanovi však vojensky zasiahol uhorský kráľ Karol I. Róbert, ktorý ešte v tom istom roku obsadil Štefanove významné hrady vrátane Trenčína.

Štefan Čech mal šesť potomkov. O najstaršom synovi Petrovi je jediná správa z roku 1351, krátko nato zomrel (asi v roku 1353). Jeho druhorodený syn Albrecht Aleš zo Šternberka sa dal na duchovnú kariéru a stal sa biskupom. Tretí syn Zdenek, o ktorom je minimum správ, zomrel tri roky po otcovej smrti. Zanechal však syna Petra zo Šternberka, ktorý so strýkom Albrechtom spravoval rodové majetky. Štefan malaj tri dcéry Markétu, Anešku a Katarínu, ktoré sa vydali za českých šľachticov.