Štefan Miklánek

Štefan Miklánek sa narodil 21. februára 1921 v Dolnom Srní v roľníckej rodine. Otec Juraj Miklánek (1881 – 1954) a matka Anna, rodená Hargašová (1891 – 1960). Mal 2 sestry a 2 bratov. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Jeho učiteľkou bola spisovateľka a prekladateľka Mária Rázusová-Martáková. Meštiansku školu navštevoval v Novom Meste nad Váhom. Po jej skončení krátku dobu pracoval na okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom. V roku 1939 opustil svoju vlasť. Nelegálne prešiel hranicu do Maďarska a do Rumunska. Po demobilizácii v roku 1945 odišiel z vojska a zamestnal sa na letisku Praha – Ruzyně. Neskoršie pracoval aj na letiskách Karlove Vary, Ostrava, Bratislava a Poprad. Krátku dobu pracoval aj vo Vagónke Poprad. S manželkou Annou, jednou z prvých pilotiek v Československu, vychovali syna Štefana a dcéru Annu. Pocítili aj krutosť vtedajšieho politického režimu, kedy obaja prišli o zamestnanie. Aj napriek tomu popri zamestnaní vyštudoval strednú priemyselnú školu elektrotechnickú a štúdium anglického jazyka ukončil štátnou skúškou. V roku 2009 sa v Bratislave stretol s Alžbetou II. kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Slobodného Írska prítomní boli aj jej manžel Philip a princ Charles.[1]

Po plavbe loďou z Konstance, cez Blízky východ a Stredozemné more dorazil do Marseille. Vo Francúzsku sa prihlásil k formujúcim sa československým jednotkám. Po absolvovaní vojenského výcviku temer 18-ročný odchádza na francúzsko-nemecký front. Po kapitulácii Francúzska sa 7. júna 1940 prepravil cez Gibraltár a Biskajský záliv do Liverpoolu v Spojenom kráľovstve. V mestečku Cholmondeley podstupuje výcvik v novotvoriacej sa československej vojenskej jednotke. Po ukončení výcviku bol zaradený na pozíciu rádiotelegrafistu a stal sa zástupcom veliteľa tanku typu Sherman M-4 aby sa v deň „D - 6. júna 1944“ vylodil na plážach Normandie. Bojoval v radoch americkej armády v bitke o francúzske Falaise, Dunkerque, a so svojou jednotkou sa zúčastnil aj na vytláčaní Nemcov z Belgicka. Počas bojov bol viackrát zranený. Koniec Druhej svetovej vojny ho zastihol v západných Čechách. Dosiahol hodnosť seržanta americkej armády.[1]

• Československá medaila za chrabrosť[1]
• Rad čestnej légie, V. trieda – Rytier, udelené roku 2004
• Rytier Národného radu za zásluhy
• Medailu prezidenta Slovenskej republiky, udelená roku 2004.[1]
• Nadporučík v zálohe Ozbrojených síl SR[2]

• https://nastrencin.sme.sk/c/5217266/podjavorina-ma-sedem-novych-osobnosti.html#ixzz4X54NiW8k
• http://www.mosr.sk/30384-sk/statny-tajomnik-milos-koterec-si-uctil-svetovy-den-vojnovych-veteranov-v-bratislave/?pg=7
• http://poprad.dnes24.sk/stefan-miklanek-zazil-vylodenie-v-normandii-a-porozpraval-sa-aj-s-kralovnou-180235