Šomoška (hrad)
Šomoška (-normovaný názov)[1] alebo Šomošský hrad (maď. Somoskői vár) je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.
Hrad Šomoška | |||
Hrad | |||
Hrad Somoška | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okres | Lučenec | ||
Obec | Šiatorská Bukovinka | ||
Súradnice | 48°10′17.10″S 19°51′25.34″V | ||
Vznik | 14. storočie | ||
Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
Najľahší výstup | obec Šiatorská Bukovinka | ||
Poloha hradu Somoška na Slovensku
| |||
Poloha hradu Somoška v Banskobystrickom kraji
| |||
Wikimedia Commons: Šomoška Castle | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku 1323 castrum Somoskw, Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov[2].
Dejiny
Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav daroval Karol Róbert Šomošku Tomáš Szechenyi (Szécsényi). V roku 1461 ho kráľ daroval Országhovcom a Lošonczyovcom. Od roku 1554, po strate Fiľakova patril k prvej línií protitureckých hradov[2]. V roku 1573 hrad obsadili Osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili[2]. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547 – 1655[3]. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.
Podoba hradu
Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny bastión.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- http://www.hrady.sk prístup 19.8.2008
- Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 719