Šok (medicína)
Šok je ťažký stav, ktorý bezprostredne ohrozuje život. Vyznačuje sa zníženým zásobovaním orgánov krvou. Postupne zlyháva funkcia jednotlivých orgánov a sústav orgánov. Ohrozuje funkciu tzv. životne dôležitých orgánov.
Rozdelenie
Kardiogénny šok
Vzniká ak srdce nedokáže udržať minútový výdaj krvi, t. j. keď zlyhá ako pumpa. Pri znížení minútového výdaja sa zapoja obranné mechanizmy. Najdôležitejším je zúženie malých arteriol- ich generalizovaná vazokonstrikcia. Niekedy je tento mechanizmus neúčinný a preto sa podávajú vazokonstrikné lieky a ak sa táto liečba preženie, je potrebné podať vazodilatačné lieky. Ak sa nepodarí udržať minútový objem srdca, do jednotlivých orgánov sa nedostane krv a nastane rozvrat vnútorného prostredia a následne smrť.
Hypovolemický šok
Vzniká:
- pri strate krvi (pri krvácaní do telových dutín, vonkajšie krvácanie)
- pri strate plazmy (popáleniny)
- pri strate telových tekutín (ťažká dehydratácia)
Strata tekutín nižšia, ako 10 % ich celkového objemu sa spravidla neprejaví. Ak chýba 30-60 % tekutín, rozvíja sa ťažký život ohrozujúci hypovolemický šok. Redukcia objemu nad 60 % sa rovná smrti. Organizmus sa snaží nedostatok tekutín nahradiť a preto nastane vasokonstrikcia na úkor ostatných orgánov.
Septický šok
Bakteriotoxický šok vzniká pri sepse gramnegatívnymi mikroorganizmami. Pri ich rozpade sa uvoľňuje množstvo toxických látok, ktoré sa dostanú do krvného obehu. Spôsobujú vazodilatáciu a tým navodia príznaky šoku v tele.
Klinický obraz
- neuropsychické zmeny: nepokoj, zmätenosť, apatia, ospalosť až kóma
- zmeny na koži: pacient je bledý, má chladnú a spotenú kožu, niekedy aj periférna cyanóza
- zmeny krvného tlaku: hl. nálezom pri šoku je nízky tlak, niekedy nie je merateľný bežným spôsobom, príznakom je aj zmenšenie rozdielu medzi systolickým a diastolickým tlakom.
- zmeny pulzu: pulz je väčšinou plytký, rýchly, nitkovitý a niekedy nehmatný
- zmeny dýchania: spravidla pacient hyperventiluje