Šťaveľan vápenatý
Šťaveľan vápenatý (aj oxalát vápenatý, systematicky etándioát vápenatý) je vápenatá soľ kyseliny šťaveľovej (etándiovej). V prírode sa nachádza ako minerál whewellit (monohydrát) alebo weddelit (dihydrát). V bunkách sa vyskytuje ako konečný produkt látkovej premeny cytoplazmy v štvorcových alebo jednoklonných kryštáloch rozličnej veľkosti a rozličného zoskupenia.
Pre charakteristický tvar je šťaveľan vápenatý dôležitou identifikačnou pomôckou pri mikroskopickej diagnostike rastlinných drog. Napríklad v listoch ľuľkovca sa vyskytuje vo podobe malých kryštálikov (piesok), zapĺňajúcich celé bunky, v listoch blenu vo väčších štvorcových kryštálikoch, v listoch durmanu, alebo v podzemkoch rebarbory v zhlukoch kryštálov nazývaných drúzy. V listoch mnohých jednoklíčnolistových rastlín (napr. konvalinky) tvoria celé zväzky ihlicovitých jednoklonných kryštálikov, často ešte obalených slizovým puzdrom, nazývajú sa rafidy. Viac predlžené hranolovité alebo bipyramidálne kryštály v suknici cibule a pod. označujeme ako styloidy alebo prizmy.
Šťavelan vápenatý takisto tvorí najväčší podiel (asi 80 %) obličkových kameňov.[1]
Referencie
- Kidney stones: pathophysiology and medical management. The Lancet, 2006, roč. 367, čís. 9507, s. 333–344. DOI: 10.1016/S0140-6736(06)68071-9.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šťavelan vápenatý na českej Wikipédii.
Chemický portál |