Šánidar

Šánidar (شاندر) alebo Šáná Dar (شانى در) (v slovenskej literatúre sa uvádzajú aj, pravdepodobne nesprávne, prepisy Šánídár a Šanídár; angl. Shanidar) je rozsiahla jaskyňa v severnom Iraku, v Kurdistane, významné archeologické nálezisko. V rokoch 1951 – 1961 ho skúmal Ralph Solecki.

Vchod do jaskyne Šánidar

Tzv. úroveň D obsahuje nálezy 10 neandertálcov, ktorých našli v rokoch 1957 – 1960. Sú staré viac ako 46 000 rokov (do 50 000, možno až 60 000 rokov). Viacerí z nich sú rôzne zranení a nálezy svedčia o tom, že sa o nich ostatní starali. Najdôležitejšie z týchto nálezov sú:

• nález Shanidar 1 (tzv. Nandy) – čiastočná kostra dospelého staršieho muža javiaca jasné známky choroby a poranenia. Nemal ľavú ruku, možno išlo o vrodenú chybu. Postihnutú mal aj ľavú nohu, na pravej ruke mal niekoľko zahojených zlomenín, ťažkú ranu utrpel do tváre v oblasti oka, utrpel tam zlomeninu a asi potom bol čiastočne alebo úplne slepý na ľavé oko. To, že aj takto postihnutý ešte roky žil, dokazuje spolunáležitosť neandertálskej tlupy.
• nálezy Shanidar 2 a 3 – ďalšie kostry dospelých jedincov, Shanidar 3 je starší muž
• nález Shanidar 4 – čiastočná kostra dospelého staršieho muža zrejme pochovaná s kvetmi; pohreb sa uskutočnil v mesiacoch máj alebo jún
• nález Shanidar 5 – veľmi veľká a robustná lebka staršieho muža
• nálezy Shanidar 6 a 8 – dve dospelé ženy
• nálezy Shanidar 7 a 9 – dve deti

Litické nálezy (kamenné nástroje) úrovne D sa patria do tzv. zagroského moustérienu. Nálezy neandertálcov svedčia o pomerne vysokom veku (40 až 50 rokov), ktorého sa dožili obyvatelia jaskyne.

Vyššia vrstva, úroveň C, je stará 35 – 28,5 tisíc rokov BP a obsahuje mladopaleolitické nálezy tzv. baradostienu, ktorý sa niekedy považuje za podobný európskemu aurignacienu.

Ešte vrchnejšia vrstva, tzv. úroveň B (okolo 10 600 BP), obsahuje epipaleolitické nálezy tzv. zarzienu, ktorý sa niekedy považuje za podobný európskemu magdalénienu.