Ľudovít Bazovský

Jeho otec bol Daniel Bazovský, matka Zuzana rod. Skalošová a brat Koloman Bazovský. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Kežmarku. Vyštudoval právo v Budapešti. Tu sa začal aj politicky angažovať proti sociálnemu útlaku na robotníckych zhromaždeniach. Od roku 1900 advokát v Lučenci. V slovenskom národnom hnutí bol aktívny v oblasti kultúry a politiky: v rokoch 1894 – 1896 člen Slovenského spevokolu v Martine. V roku 1910 sa zúčastnil na Slovanskom zjazde v Sofii. Funkcionár SNS a evanjelickej cirkvi. Počas prvej svetovej vojny podporoval aktivity Matúša Dulu. V roku 1918 sa stal členom výkonného výboru Slovenskej národnej rady a signatárom Martinskej deklarácie. V rokoch 1918 – 1919 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Po vzniku ČSR prvý novohradský župan (1919 – 1920).

Z pohľadu dejín Slovenska sa považuje za rozporuplnú osobnosť, keďže neskôr sa stal členom maďarskej Strany nezávislosti, angažoval sa v Kossuthovej vládnej strane a dištancoval sa od martinských národniarov. V roku 1935 bol súdený česko-slovenskými orgánmi za úsilie o revíziu trianonskej zmluvy a pripojenie Slovenska k Maďarsku. V rokoch 1938 – 1940 pôsobil v službách národnostného oddelenia pri predsedníctve maďarskej vlády v Budapešti.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Bazovský

• HOLEC, Roman: Zabudnuté osudy : Desať životných príbehov z novodobých slovenských dejín. Martin : Matica slovenská, 2001. 263 s. ISBN 8070906294
• ŠRÁMKOVÁ, Angelika: Ľudovít Bazovský – nezlomný rodák slovenský? Prešov : Universum, 2014. 268 s. ISBN 978-80-89046-82-9

• Záznam o narodení a krste v matrike riadok 13 evanjelického zboru v Závade ako Ľudevít Daniel Bazovsky