Ľuboš Trubíni

Staroveký taliansky šľachtický rod Trubini pochádza z oblasti mesta Piacenza. Rodu Trubini bol 13. apríla 1706 španielskym kráľom a milánskym vojvodom Filipom V. udelený erb – tri zlaté rubínové prstene na modrom štíte. Pietro Giacomo Trubini dostal titul grófa a léno mestečka Colico.[1] Rod Trubini patril k Patricijom-šľachticom kvôli verným službám poskytovaných slávnemu talianskemu rodu Farnese. V 17. storočí sa rod objavuje v Uhorsku, konkrétne v meste Vráble.[2]

Absolvoval základnú školu vo Vrábľoch (1984-1992), Strednú školu strojársku v Leviciach (1992-1998) a je absolventom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na katedre Muzeológia a história.^{[chýba zdroj]}

V roku 2000 založil spolu s partnermi občianske združenie FONTIS, v ktorom je dodnes projektovým manažérom. Od roku 1995 do roku 2001 spolupracoval ako dobrovoľník na projekte Katarínka – záchrana kláštora. Je marketingovým manažérom v obchodných centrách Nitrianskeho kraja od roku 2006. [3]

V roku 2007 sa stal spoluzakladateľom živého agrárneho skanzenu na Rodinnej farme Mašekov mlyn vo Vrábľoch. Je autorom a spoluautorom viacerých knižných publikácii. V roku 1998 spolupracoval na štvorročnom projekte knihy Požitavské povesti (autori: Jozef Melicher a Jozef Trubíni) kde spolu s otcom Jozefom zozbierali 53 povestí z Požitavia. O rok neskôr zozbieral 12 povestí z okolia Katarínky, a tak vydal so spisovateľom Jozefom Melicherom Hornotrnavské povesti. V roku 2004 spolu so svojim otcom Jozefom vydali knihu Osudy vrábeľských židov (Slovenské národné múzeum Bratislava), ktorá sa dostala do 27. krajín sveta a v múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme bola označená za najkrajšiu regionálnu knihu zo Slovenska.[4] V roku 2019 vydal spolu s priateľmi jedinečnú knihu História cisárskej pevnosti Vráble. Napriek tomu, že sa Trubíni nevenuje histórii profesionálne, odborná verejnosť prijala túto publikáciu veľmi pozitívne. Archeológ a vysokoškolský pedagóg Jozef Bátora o knihe napísal nasledovné: "...je v nej veľký kus heuristickej práce. Veľký jej prínos vidím vo zverejnení množstva doteraz neprístupného, resp. iba čiastočne prístupného archívneho materiálu. Aj táto kniha o pevnosti Vráble ukazuje ako dôležité jej ísť ad fontes, teda k pôvodným prameňom."

Trubíni spolupracoval na viacerých knižných publikáciách. V roku 2004 prispel poznatkami v knihe o obci Oslany a v roku 2009 spolupracoval so spisovateľkou Janou Solemovou z Nórska na historickom románe Půlměsíc nad Dunajem (Argo Praha 2009).

V roku 2008 účinkoval v dokumentárnom filme (ne)celebrity, ktorý natočila Slovenská televízia a o štyri roky neskôr bol spolutvorcom a spoluproducentom dokumentárneho filmu Na západe nič nové (zo série Hľadanie stratených svetov 10), ktorý natočilo Vydavateľstvo RAK Budmerice pod taktovkou historika Pavla Dvořáka.[5]

Publikoval niekoľko desiatok populárno-vedeckých článkov, rozhovorov a informačných článkov v odborných časopisoch, novinách alebo na internetových portáloch (MAX magazín, Revue civilnej ochrany, Nitrianske noviny, Vrábeľské noviny, Mlyny rendez-vous, zitava.sk, hradiska.sk, hrady.sk, zamky.sk, sme.sk)

• 2013 – Verejné uznanie mesta Vráble – pre občianske združenie FONTIS za uchovávanie kultúrneho a prírodneho dedičstva Požitavia. [16]
• 2013 - Čestné uznanie – cena udelená Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v Slovenskej republike za prínos v oblasti uchovania kultúrneho dedičstva židovskej komunity, konkrétne za organizovanie festivalu židovskej kultúry BABELE v meste Vráble [17]
• 2009 - Šľachetné srdce - cena udelená občianskym združením Slniečko v Nitre za dlhoročnú spoluprácu