Útoky na kasárne mierových síl v Bejrúte
Bombové útoky na kasárne mierových síl v Bejrúte sa uskutočnili 23. októbra 1983. Išlo o dva veľké samovražedné atentáty namierené proti sídlam amerických a francúzskych mierových síl umiestnených v Bejrúte po skončení Libanonskej vojny v roku 1982. Útoky si celkovo vyžiadali 307 obetí, z tohto počtu 241 mŕtvych tvorili americkí a 58 francúzski vojaci. Páchatelia neboli nikdy jednoznačne identifikovaní.
Pozadie útokov
Po izraelskej invázii v r. 1982 boli do Libanonu poslané medzinárodné mierové sily, ktoré mali dohliadať na sťahovanie porazených jednotiek Organizácie za oslobodenie Palestíny. Najväčšie kontingenty poslali do Libanonu Spojené štáty (1800 vojakov), ktoré si svoje ústredie založili na Bejrútskom medzinárodnom letisku na južnom predmestí Bejrútu a Francúzsko (1500 vojakov) s ústredím v západnom Bejrúte. Tieto vojenské jednotky však miestne, prevažne šiítske moslimské obyvateľstvo vôbec nevnímalo pozitívne a považovalo ich "len za ďalšiu frakciu v Libanonskej vojne, ktorá navyše stála na strane Izraela a vládnucej kresťanskej menšiny"[1]. Nenávisť miestneho obyvateľstva vzrástla po niekoľkých incidentoch, pri ktorých americké mierové sily zabili nevinných moslimských civilistov.
Proti Američanom v Libanone pribúdali útoky a už 18. apríla 1983 bol spáchaný atentát proti americkej ambasáde v Bejrúte, ktorý si vyžiadal vyše 60 mŕtvych.
Podľa niektorých analytikov však hlavná motivácia k útokom nepramenila ani tak z odporu miestneho obyvateľstva voči cudzím vojakom v ich krajine, ale bola skôr odvetou šiítskych islamistov za americkú podporu Iraku počas Iránsko-irackej vojny.
Útoky
23. októbra 1983 okolo 6:20 ráno v areáli Bejrútskeho medzinárodného letiska prerazil žltý kamión ostnatý drôt obklopujúci pozemok, na ktorom ležala budova miestneho veliteľstva námornej pechoty USA. Kamión následne spravil okruh po otvorenom parkovisku, nabral rýchlosť, prerazil niekoľko ďalších zátarasov a vrazil priamo do vestibulu vnútri budovy. Strážne hliadky pred budovou nestihli reagovať. Samovražedný atentátnik odpálil v kamióne výbušniny, ktorých sila bola ekvivalentná výbuchu 5 400 kg TNT. Obrovský výbuch štvorposchodovú budovu úplne zničil.
Len o dve minúty neskôr a 6 km ďalej podobný útok postihol kasárne francúzskych výsadkárov v západnom Bejrúte. Tam samovražedný atentátnik naviedol kamión naložený výbušninami do podzemnej garáže pod 8-poschodovou budovou kasárne.
Výbušný mechanizmus v kamiónoch tvorili pravdepodobne fľaše propánu, butánu alebo acetylénu uložené v blízkosti bližšie neznámej konvenčnej výbušniny. Táto kombinácia spôsobila extrémne ničivý efekt explózie založený na princípe amatérskej termobarickej bomby.
Prvý útok si vyžiadal celkovo 241 mŕtvych amerických vojakov, z toho bolo 220 príslušníkov námornej pechoty (mariňákov). To predstavuje najväčšiu stratu americkej armády v priebehu jedného dňa od Vietnamskej vojny a najväčšiu stratu americkej námornej pechoty od 2. svetovej vojny. Ide tiež o najväčší teroristický útok spáchaný proti Američanom v zahraničí vôbec. Pri útoku bolo ďalších 60 Američanov zranených.
Druhý útok si vyžiadal smrť 58 francúzskych výsadkárov, 15 boli zranení. Pre Francúzsko ide o najväčšiu vojenskú stratu od alžírskej vojny.
Okrem spomínaných vojakov a dvoch atentátnikov zahynuli aj 6 civilisti (1 muž pri prvom útoku, žena a 4 deti pri druhom), celkový počet mŕtvych pri útokoch sa teda vyšplhal na 307, čo ho robí jedným z najhorších teroristických útokov na svete.
Pátranie po páchateľoch a následky
K zodpovednosti za útok sa prihlásilo niekoľko šiítskych militantných skupín, medzi nimi napr. aj Organizácia Islamský džihád, ktorá sa k útokom na americké ciele v Libanone prihlasovala pravidelne, či dovtedy neznáme Slobodné islamské revolučné hnutie, ktoré identifikovala atentátnikov ako 26 ročného Abu Mazena a 24 roč. Abu Sijaana. Kto konkrétne však za touto a ďalšími prihlásenými organizáciami skutočne stál nie je dodnes jasné, keďže vo všetkých prípadoch išlo o anonymné telefonáty. Americká vláda sa domnieva, že mohlo ísť o milície, z ktorých sa neskôr vytvorilo hnutie Hizballáh. Dva roky po útokoch obvinila jedného zo zakladateľov Hizballáhu, Imada Mughniyaha že útok zorganizoval. Ten nebol nikdy chytený a bol zabitý bombou v aute v Sýrii 12. februára 2008. Podľa niektorých sa na zorganizovaní útoku podieľala tiež Sýria či Irán. Pre všetky tieto obvinenia však dodnes neboli predložené akékoľvek relevantné dôkazy, Hizballáh, Irán aj Sýria akýkoľvek podiel rázne popierajú.
Ako odplatu za útoky uskutočnilo Francúzsko niekoľko leteckých náletov na pozície domnelých páchateľov v Libanone. Američania oficiálne žiadne vojenská odvetné opatrenia neurobili, no 8. marca 1985 v Bejrúte vybuchla pred domom prominentného šiítskeho klerika šejka Mohammada Hussein Fadlallaha, tiež obviňovaného za útok, veľká nálož. Útok si vyžiadal 80 obetí a bolo preukázané, že bol sponzorovaný od CIA, pravdepodobne ako odveta za útoky na kasárne.[2]
Teroristické útoky z 23. októbra 1983 viedli okrem iného aj k urýchleniu stiahnutia medzinárodných mierových síl z Libanonu. Poslední americkí vojaci opustili Libanon už vo februári 1984, zvyšok mierových síl odišiel v apríli toho istého roka.
Referencie
- Marine Barracks Bombing (Lebanon) answers.com [online]. . Dostupné online.
- http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/march/8/newsid_2516000/2516407.stm
