Účtovníctvo
Účtovníctvo (zastarano kníhvedenie) je metóda evidencie hospodárskej činnosti prostrednictvom účtov; vnútorne usporiadaná sústava informácií a údajov v hodnotovom vyjadrení. [1] Podrobnosti definície pozri nižšie.
Bližšie vymedzenie termínu
Termín účtovníctvo (bez ďalších prívlastkov) je v literatúre pri bližšom pohľade vymedzovaný veľmi rôzne, konkrétne najmä ako jedna z týchto možností (použité termíny a značky porov. nižšie v kapitole Delenie):
- len podvojné účtovníctvo (takto napr. v najnovších českých právnych predpisoch)
- finančné účtovníctvo (A, B alebo C)
- finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + nákladové účtovníctvo (a/resp. vnútroorganizačné účtovníctvo) [v užšom zmysle je namiesto nákladového účtovníctva len nákladové účtovníctvo skutočných (a nie aj cieľových) nákladov]
- finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + manažérske účtovníctvo (A alebo B)
- účtovníctvo podnikateľov (teda možnosti ako boli uvedené vyššie, ale len pre podnikateľov)
- finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + manažérske účtovníctvo (A alebo B) + národné účtovníctvo
Daňové účtovníctvo sa niekedy chápe ako súčasť finančného účtovníctva, inokedy sa berie ako systém stojaci mimo účtovníctva.
Ďalšie (svojou podstatou odlišné) významy termínu účtovníctvo sú:
- náuka o metódach a technike účtovania
- sústava účtovných zápisov a písomností
- oddelenie organizácie venujúce sa účtovníctvu, príp. zastarano úrad účtovníka
- historicky: vedenie účtovných kníh (aj v zmysle ich fyzickej údržby, vizuálnej úpravy a podobne)
Delenie
Znaky A, B, C ... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého termínu.
Delenie podľa adresáta účtovníctva
Základné (pri najširšom ponímaní termínu účtovníctvo) je delenie na finančné účtovníctvo (teda účtovníctvo požadované podľa zákonov, najmä podľa obchodného a daňového práva), nákladové či manažérske účtovníctvo (účtovníctvo vedené organizáciami z vlastnej iniciatívy na svoje vlastné potreby) a národné účtovníctvo (účtovníctvo vedené štatistickým úradom o ekonomike celého štátu ako celku).
Podrobnosti takéhoto delenia sa líšia podľa autora. Celkovo vzniká takéto delenie:
- finančné účtovníctvo A (=základné účtovníctvo A, externé účtovníctvo A) * :
- finančné účtovníctvo C (=základné účtovníctvo C, externé účtovníctvo C)
- jednoduché účtovníctvo
- podvojné účtovníctvo [historicky existovalo okrem toho aj potrojné účtovníctvo, ale nepoužíva sa]
- zachytenie príjmov a výdavkov
- kamerálne účtovníctvo (kameralistika) – môže byť zaradené aj pod "zachytenie príjmov a výdavkov"; je to istá (staršia) forma účtovníctva verejného sektora
- finančné účtovníctvo C (=základné účtovníctvo C, externé účtovníctvo C)
- manažérske účtovníctvo A (= interné účtovníctvo B):
- manažérske účtovníctvo B (= interné účtovníctvo C):
- nákladové účtovníctvo (u nás do roku 1953: prevádzkové účtovníctvo) a kalkulácie (oboje spolu: interné účtovníctvo D, manažérske účtovníctvo C;)
- plánovanie a rozpočtovanie
- manažérske účtovníctvo D (prepojenie nákladového účtovníctva a kalkulácií, plánovania a rozpočtovania, ktoré slúži na riadenie a rozpočtovanie; t.j vrátane najmä controllingu)
- manažérske účtovníctvo B (= interné účtovníctvo C):
- zvláštne druhy:
- daňové účtovníctvo - ide o upravené finančné účtovníctvo
- vnútroorganizačné účtovníctvo (=vnútropodnikové účtovníctvo) - v podstate nákladové účtovníctvo vedené formálne v rámci finančného účtovníctva; považuje sa niekedy za úplné synonymum nákladového účtovníctva (či manažérskeho účtovníctva B)
- národné účtovníctvo
Poznámky:
- (*) Finančné účtovníctvo A sa z iného hľadiska delí na:
- vlastné finančné účtovníctvo B (=základné účtovníctvo B, interné účtovníctvo A) a
- účtovné (u)závierky (=externé účtovníctvo B)
- Dvojica termínov interné účtovníctvo / externé účtovníctvo sa (ako vidno v prehľade) používa buď na odlíšenie finančného účtovníctva od nákladového či manažérskeho účtovníctva, alebo na odlíšenie bežného (finančného) účtovania od (finančných) účtovných výkazov.
- Finančné účtovníctvo A a manažérske účtovníctvo A sa niekedy spolu označujú ako (podnikové) počtovníctvo. [2]
Delenie podľa typu účtujúceho
Účtovníctvo:
- účtovníctvo podnikateľov (=účtovníctvo podnikov, podnikové účtovníctvo)
- účtovníctvo verejnej správy (=účtovníctvo verejného sektora, verejné účtovníctvo,štátne účtovníctvo, (spravidla:) rozpočtové účtovníctvo)
- účtovníctvo iných subjektov (napr. občianskych združení s právnou subjektivitou, cirkví, Sociálnej poisťovne a pod.)
- zvláštny druh: národné účtovníctvo
Charakteristika
Účtovníctvo je:
- z praktického hľadiska jednak nástrojom zaznamenávania skutočností a jednak nástrojom riadenia a zdrojom informácií pre rozhodovanie
- z teoretického hľadiska ekonomickou disciplínou, ktorá opisuje skutočnosti, ktoré sú predmetom praktického účtovníctva, hodnotí ich a analyzuje, s cieľom ďalšieho zdokonalenia praktického účtovníctva
Encyklopédia Slovník obchodně-technický, účetní a daňový (5-dielov, 1936 - 1940) výstižne píše[3]: Účtovníctvo môže byť:
- a) jednoduchým pisárčením, pokiaľ ide o zapisovanie položiek v časovom poradí i podľa druhu majetkových hodnôt na ľavú alebo pravú stranu účtu a je to tak často i dnes, keď vedúci učtárne na účtovný doklad predpíše, ako a kde sa ma položka zapísať;
- b) umením, pokiaľ ide o účelnú voľbu sústavy účtov a spôsobu účtovania a jeho zdokonaľovania, účtovnú uzávierku, oceňovanie, bilancovanie podľa daňových a obchodných zákonov;
- c) vedou, pokiaľ sa skúmajú príčiny a účinky účtovných zápisov z rôznych hľadísk, 1. j. právneho, národohospodárskeho, daňového, matematického a iného, a účelnosti nielen celku, ale aj jednotlivých zložiek, ktorými sú účty.
Pokiaľ ide o konkrétne podrobnosti o fungovaní účtovníctva, pozri najmä články finančné účtovníctvo, manažérske účtovníctvo a národné účtovníctvo.
Referencie
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Slovo počtovníctvo je kalk z nemeckého Rechnungswesen. U nás sa tento pojem používal v polovici 20. storočia; v právnych predpisoch sa používal do 50. rokov 20. storočia, v súčasných slovenských právnych predpisoch sa nepoužíva a toto zoskupenie podnikových činností v nich dnes nemá špeciálne označenie. V nemecky hovoriacich krajinách sa pojem počtovníctvo naďalej často používa a v širšom zmysle zahŕňa aj národné účtovníctvo. Slovo Rechnungswesen sa často nepresne prekladá ako „výkazníctvo“ (výkazníctvu správne zodpovedá nemecký výraz Rechnungslegung a anglický financial reporting).
- citované podľa Šlosár, R.: Dejiny účtovníctva na Slovensku, 2008
Zdroje
- Šlosárová, A.: Účtovníctvo, 2011
- Šlosár, R.: Dejiny účtovníctva na Slovensku, 2008
- Takács, Z.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov, 1998
- Synek, M., Kislingerová, E.: Podniková ekonomika, 2010
- Synek, M.: Manažerská ekonomika, 2007
- Vávrová, Ľ (vedúci projektu): Manažérske účtovníctvo, 2003-2004
- Cvečková, M.: Vnútropodnikové úctovníctvo - podstata, význam, predpoklady a spôsoby jeho vedenia
- Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
- Wöhe, G.: Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre, 1981
- Wöhe, G.: Úvod do podnikového hospodářství, 2007 (preklad z nemeckého Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre)
- Lechner K. et al.: Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre, 1994
- Zákon o účtovníctve (stav 1.1.2013)
- ECHAUDEMAISON, Claude-Daniele, et al. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha : EWA, 1995. 419 s. ISBN 80-85764-13-X. (po česky)
- Základné pojmy a vzťahy
- Prednáška č. 1 Úvod do účtovníctva
- Kellman, K.: Cornerstones of Managerial Accounting – Chapter 1
- Lanča, J.: Finanční účetnictví a manažerské účetnictví jako informační zdroje, 2010
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.