Zvyčajný začiatok

Zvyčajný začiatok (csl. načálo obýčnoje) je súbor modlitieb, ktorými sa obyčajne začínajú rôzne bohoslužby časoslova alebo pobožnosti v cirkvách byzantského obradu. Nie je to len vstup do bohoslužby ale aj modlitba ako taká.[1]

Po úvodnom vzývaní „Požehnaný Boh náš...“, alebo ak nie je kňaz tak po „Na príhovor našich svätých otcov...“[2], nasleduje „Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe“ a modlitba k Svätému Duchu „Kráľu nebeský...“, ktorá sa v období od Paschy do Zostúpenia Svätého Ducha vynecháva.[3]

Za ňou ide ďalší celok, ktorý sa aj na iných miestách v bohoslužbách často opakuje. Tvorí ho 3-krát Trojsvätá pieseň, Sláva Otcu, modlitba „Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami...“, 3-krát „Pane, zmiluj sa“ a opäť Sláva Otcu po ktorom prichádza modlitba Otče náš. Tu sa pri niektorých pobožnostiach zvyčajný začiatok aj končí.[4]

Najčastejšie však zvyčajný začiatok obsahuje ešte záverečnú časť. Na konci za Otčenášom teda v tom prípade nasleduje 12-krát modlitba „Pane, zmiluj sa“, Sláva Otcu a v úplnom závere je „Poďte, pokloňme sa...“.

Ak sa slávenie viacerých bohoslužieb spája (napr. deviata hodinka a večiereň) tak sa celý zvyčajný začiatok berie iba pred prvou z nich a pred druhou sa hovorí iba „Poďte pokloňme sa...“.[5]

Exkluzívne kňazskými alebo biskupskými časťami sú vo zvyčajnom začiatku iba úvodné zvolanie a doxológia po „Otče náš“, ostatné časti môže prednášať ľud alebo čitateľ.[5]