Zvonka

Major Kuznecov, kapitán Ginzburg, nadporučík Strokulev a major Pioryškin sa rozhodli vystúpiť na Adairskú sopku v rámci splnenia podmienky na získanie titulu horolezca prvej triedy. Ginzburg telefonoval letcom, aby sa uistil, že v tom čase (zo soboty na nedeľu) nebudú žiadne letecké cvičenia. Napriek tomu ale počas návratu skupinka uvidí lietadlá a rozhodne sa urýchlene odísť. Po ceste začujú zlovestný hukot, a krátko nato nájdu človeka v sieťkovanom tričku. Naložia ho do auta a vysadia u známej Strokuleva. Okrem toho, že u neznámeho nájdu podivnú sošku sa dej viac-menej pre nich končí.

Potom účastník archeologickej skupiny Apidy, N. Sergejev, opisuje udalosti na nálezisku. Sergejev bol jedným z troch na mieste sa nachádzajúcich archeológov - okrem neho tam bol aj jeho starodávny priateľ Tadžik Džamol Karimov a vedúci skupiny Boris Janovič Lozovskij. Zvyšní traja členovia skupinky boli tadžickí robotníci. Sergejev opisuje udalosti zo svojho pohľadu. Všetko pre neho začína od momentu, kedy len tak sedel v stane a fajčil. Vtedy uvidel inoplanéťana ako nehybne stál pri vchode do stanu. Pripomínal mu matne čierneho pavúka veľkosti psa. Inoplanéťan vzal konzervy, Sergejevov denník a plynový varič - a ušiel. V tom čase bol Lozovskij mimo náleziska; keď sa vrátil, príbehu neuveril a vysvetľoval to tým, že Sergejev zaiste dostal úpal. Neskôr robotníkov znepokojili ďalšie udalosti, nakoniec prišli aj o auto (GAZ 69). Následne Lozovskij záhadne zmizol.
Neskôr našli Sergejevov denník, podľa ktorého bolo zrejmé, že inoplanéťania zbierali vzorky tunajšej fauny, flóry a ostatných objektov. Zaujímavé je, že ľudia ich nezaujímali. Neskôr sa Lozovskij rozhodne, že ak inoplanéťania odletia, musí za každú cenu odletieť s nimi. Pred odletom zistí, že "pavúky" (teda inoplanéťania) sú iba dômyselné stroje; napriek tomu sa rozhodne nastúpiť do kozmickej lode s cieľom nájsť pozemské zvieratá a vierou, že pri nich bude v bezpečí. Zápisky z denníka končia.

Nasleduje časť deja o tom, ako Lozovskij prežíval niekoľko dní na palube lode, ktorá presahovala jeho chápanie. Na palube našiel celú „ZOO“ zozbieranú z ekosystémov viacerých planét a domnieval sa, že inoplanéťania rozlišujú zvieratá od ľudí podľa toho, na koľkých nohách stoja. Vysvitá, že muž v sieťovanom tričku je Lozovskij.

Novela končí záverom Stalinbadskej komisie, ktorý konštatuje, že existuje život aj mimo slnečnej sústavy. Tento život predbehol pozemský v technológiách, ale o niekoľko rokov by sme mohli byť spôsobilí nadviazať komunikáciu.