Zotavovňa Morava
Zotavovňa Morava je zotavovňa v Tatranskej Lomnici. Postavená bola v rokoch 1931 – 1933.
Patrí medzi najznámejšie stavby Bohuslava Fuchsa vynikajúceho architekta, urbanistu, pedagóga a výtvarníka. Autor bol jeden z hlavných predstaviteľov českého funkcionalismu – tzv. brnianskej architektonickej školy.
Opis objektu
V súťaži na budovu zotavovne Moravskej zemskej životnej poisťovne známej ako zotavovňa Morava sa podarilo presadiť realizáciu návrhov veľmi úspešne. Súťaž síce vyhral K. Ernstberger z Karlových Varov, ale „vďaka asociácii tohto autora s B. Fuchsom sa postavil progresívny Fuchsov návrh. Architekt si sám predsavzal docieliť súlad medzi funkcionalistickou architektúrou a vysokohorským prostredím, ktoré neskôr dostalo štatút národného parku.
Ide o novodobú úlohu z hľadiska: "a. architektonického súladu stavebného objektu s prírodou, b. programového poslania objektu, c. technického prevedenia." B. Fuchs dospel k poznatku, že kvalitatívne nový vzťah medzi vnútrom a "neobmedzeným priestorom" možno dosiahnuť len pôdorysným otvorením stavby. Odpoveď na postavenú otázku sa prejavila v spôsobe uvoľnenia hmotnosti hlavného priečelia.
Zotavovňa Morava je situovaná v intraviláne vysokohorskej tatranskej osady, vo výške približne 900 m n. m. Budova leží na veľkej čistine nad Tatranskou Lomnicou a jej architektúra sa ako hovorí autor v sprievodnej správe k projektu, usiluje reagovať na „romantickú" vysokohorskú scenériu inak, ako staršie tatranské stavby „prázdnej romantiky." Vo vzťahu k rázu prírody zvážil základný tvar budovy a stvárnil ju podľa myšlienky: "Široká línia a plocha v dnešnej architektúre je jediný možný doplnok rozoklanej horskej siluety." Dramatická prírodná scenéria výrazne ovplyvnila architektúru zotavovne. Úsilie architekta dosiahnuť súlad medzi architektúrou a prírodou plnou kontrastov vyústilo do zdôraznenia kontrastov v rámci architektúry, v danom prípade kontrastu dvoch funkčných zložiek – ubytovacej a spoločenskej. Obe dispozičné i hmotovo jasne a čisto rozvrhnuté zložky sú z každej stránky zreteľne čitateľné. Nekontrastujú iba hmotami a výrazom fasád, ale rozdielne sú aj voľbou konštrukcie. Prevýšenie stavebnej parcely je rovnaké ako výška podlažia. Pre vyššiu, päťpodlažnú hmotu lôžkovej časti bola navrhnutá murovaná konštrukcia v priečnom nosnom systéme v module 365 cm. Pri trojtraktovej dispozícii sú nosné steny juhovýchodného izbového traktu postavené šikmo ku pohľadovo exponovanému priečeliu a prelamujú ho do akéhosi veľkého zuborezu. Zvislice hrán zuborezu a vodorovné línie čiastočne predsadených lodžií rastrujú fasádu vo väzbe na vnútorné priestory. Hra svetla a putujúceho tieňa dynamizuje plastický obraz rovnakým spôsobom, akým sa mení vzhľad rozorvaných skalných stien štítov v pozadí. Systém tehlových priečnych nosných stien sa osvedčil predovšetkým pre tepelnoakumulačné a zvukovoizolačné vlastnosti – hosťom zabezpečuje pocit pohody a súkromia. Kontrastujúca nižšia, terasovite rozvrhnutá trojpodlažná hmota spoločenskej i stravovacej časti, s nárokmi na veľké, nečlenené priestory, využíva konštrukčné prednosti železobetónového skeletu. Priebežné pásy okien alebo celopresklenené steny a hladké, oblé stĺpy patria ku znakovým prvkom tejto funkčnej zložky zotavovne. Lôžková a spoločenská časť sú navzájom prepojené krčkom a vytvárajú pôdorysný obrazec v tvare písmena T. "Piatu fasádu" tvoria strešné terasy a ploché strechy. Medzi charakteristické znaky zotavovne Morava treba zarátať špičkové, v podstate stále funkčné technické vybavenie kuchyne a všadeprítomnú dominanciu bielej farby. Architektonický koncept charakterizuje čistota dispozično-prevádzkového riešenia, voľba konštrukcie v súlade s rozdielnymi nárokmi základných funkčných zložiek objektu, kultivovaný detail. Funkčnosť nie je v rozpore s prostredím – nielen proporciami s celkovým vzhľadom, ale aj povahou a technickým zabezpečením prevádzky sa architektúra stala harmonickou zložkou prostredia. O spoločenskom význame a užitočnosti objektu azda najpresvedčivejšie svedčí skutočnosť, že už vyše šesťdesiat rokov slúži odborárskej rekreácii. Medzi vlastnosti Moravy, ktoré zasluhujú ocenenie, patrí súlad objektu s prírodou, dosiahnutý rýdzo architektonickými prostriedkami, rovnako ako aj príkladná vybrúsenosť foriem od základných hmôt až po najdrobnejší detail, akým je napríklad osvetľovacie teleso alebo madlo zábradlia.
Rekonštrukcia objektu
V zotavovni Morava došlo k závažnejším úpravám v rokoch 1957 – 1964, vypracovaním projektu úprav bol poverený architektov syn Kamil Fuchs. Keď upravovali spoločné priestory: kaviareň, jedáleň, halu a recepciu. V roku 1975 sa plynofikovala kotolňa. Rozsiahlejšie modernizačné stavebné úpravy ubytovacieho traktu, v rámca ktorých došlo k vybaveniu izieb hygienickými bunkami, spadajú do rokov 1977 – 1979 a možno ich pokladať za najzávažnejší zásah počas celej existencie objektu. Podstatou rekonštrukcie bolo zriadenie samostatného a kompletného vybavenia všetkých izieb. Našťastie boli izby také veľké, že tu bolo možné bez väčších ťažkostí riešiť kúpeľne s WC a sprchovacím kútom. Priestory získané po spoločných hygienických zariadeniach na jednotlivých podlažiach sa potom využili na doplnkové vybavenie lôžkovej časti. Tieto úpravy nenarušili originálnu substanciu a do pôdorysnej schémy sa začlenili predvídavo veľkoryso. Tvarové a farebné reminiscencie (oranžová, sýto modrá a textilný dizajn) sa usilujú upozorniť na obdobie vzniku objektu. V roku 1980 opravovali strechu. Až do rokov 1989 – 1990, keď došlo k jednému zvonku postrehnuteľnému stavebnému zásahu – k rozšíreniu jedálne na úkor zastrešenej terasy – sa obnovovacie aktivity, s výnimkou prác na streche, obmedzovali na vnútrajšok budovy. Rekonštruovali strojovňu, výmenníkovú stanicu a elektrorozvody. Nadväzne prebiehala druhá rekonštrukcia kotolne a výmena odpadového potrubia. Nové úpravy boli podľa všetkého zraniteľnejšie než pôvodný stav po opakovanej rekonštrukcii kotolne sa v roku 1992 opravovalo sociálne zariadenie nainštalované v rámci nedávnej modernizácie ubytovacieho traktu. Záťaž drsnou vysokohorskou klímou -Tatranská Lomnica leží v nadmorskej výške 850 – 900 metrov – nespôsobila (s výnimkami strechy) škody vyžadujúce výraznejšie opravy, a už vôbec nie zmeny vonkajšieho opláštenia.
Bibliografia
Knihy
- Foltyn L., Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, SAS Bratislava 1993, s. 133
- Krivošová J., Lukáčová E., PREMENY SÚČASNEJ ARCHITEKTÚRY SLOVENSKA, Alfa Bratislava 1990, s. 20
- Dulla M., Moravčíková H., Architektúra Slovenska v 20. storočí, s. 126 – 127
Časopisy
- FORUM č. 3, 1933, článok: Erholungsheim der Maehr.Landes-Lebenversicherungsanstalt in Tatra-Lomnitz, autor Ernst Wiesner s. 283 – 288
- ARCHITEKTURA & URBANIZMUS 29, 1995, s. 94 – 97
- ARCHITEKTURA & URBANIZMUS 40, 4/2006, s. 199 – 230
- PROJEKT Slovenskej architektúry 4/1990, s. 17
