Zlomenina lebkovej klenby
Zlomenina lebkovej klenby alebo odb. fraktúra kalvy je porušenie integrity lebkovej klenby (lat. calvaria) - kostenej časti lebky tvorenej plochými kosťami, ktoré zhora a zo strán kryjú mozog. Je prakticky vždy spojená s poškodením kože a podkožia nad zlomeninou. Jej prítomnosť alebo neprítomnosť nie je znakom ťažšieho či ľahšieho poranenia hlavy - nezriedka chýba aj pri ťažkom úraze.
Rozdelenie
V zásade možno fraktúry kalvy rozdeliť na:
- jednoduché a trieštivé
- otvorené a zatvorené
Otvorené so sebou prinášajú vyššie riziko infekcie štruktúr v lebečnej dutine; rovnaké nebezpečenstvo hrozí aj pri zlomeninách, ktoré prechádzajú cez prínosové dutiny.
Ďalej možno pomocou zobrazovacích metód, v súčasnosti obvykle CT, diferencovať nasledovné typy týchto zlomenín:
- lineárna - je to ostro ohraničená, tenká línia prechádzajúca celou hrúbkou plochej kosti, často pomerne dlhá; chýba akýkoľvek posun časti kosti
- diastatická (rozširujúca) - zlomenina, ktorá spôsobuje rozšírenie lebečného švu; obvykle je komplikáciou lineárnej fraktúry a vyskytuje sa u detí, ktoré ešte nemajú švy zrastené
- kompresívna (vtlačená) - je to trieštivá zlomenina plochej kosti, ktorej fragmenty sú vtlačené pod úroveň jej fyziologickej kontúry („do mozgu“); je to typické zranenie napr. po údere tupým predmetom (kladivo a pod.), často spôsobuje poranenie mozgových obalov, pomliaždenie mozgu a únik mozgovomiechového moku.
- elevovaná (nadvihnutá) - čistá elevovaná zlomenina je vzácna, väčšinou je kombinovaná s kompresívnou; vzniká úderom ostrého predmetu (meč a podobne), kedy sa vzniknutý kostný fragment na jednej strane zanorí do lebečnej dutiny a na strane druhej nadvihne nad jej úroveň
- „rastúca“ fraktúra kalvy (posttraumatická leptomeningeálna cysta) - osobitný druh zlomeniny lebkovej klenby, ktorý sa vyskytuje u detí do 3 rokov. Do lomnej línie sa vmedzerí cez defekt v tvrdej plene pavúčnica a zabráni tak jej hojeniu. Približne 2 mesiace po poranení sa začne defekt rozširovať tlakom mozgomiechového moku, môže sa doň vtlačiť mozgové tkanivo a následne vzniknúť sekundárne neurologické poškodenie.
Diagnostika
Rtg snímka lebky je v súčasnosti v diagnostike poranení hlavy už zastaraná a metódou prvej voľby súčasnosti je počítačová tomografia (CT). Jedným zo zásadných dôvodov je to, že zhruba štvrtina pacientov so závažným poranením mozgu nemá fraktúru lebky. Jej prípadný dôkaz rtg snímkou nemá preto žiaden korelát k stupňu závažnosti poranenia a mozog na rozdiel od CT nezobrazí.
Fraktúry sa najčastejšie vyskytujú v strednej lebečnej jame, kde je v lebke množstvo otvorov a kosti sú tu najtenšie.
Ak fraktúra prechádza niektorým z otvorov, ktorým do lebky vstupujú a vystupujú veľké cievy, alebo tieto cievy križuje, je potrebné doplniť CT angiografiu - vyšetrenie, ktoré vylúči ich prípadné poškodenie. Vysoké riziko poškodenia cievnych štruktúr so sebou prinášajú zlomeniny, ktoré postihujú klivus.
Zdroje
- OSBORN, Anne G. Osborn´s Brain: imaging, pathology, and anatomy. Salt Lake City, Utah : Amirsys Pub, 2013. ISBN 978-1-931884-21-1. Kapitola Primary effects of CNS trauma, s. 11-15. (po anglicky)
- KADLEC, O. Slovenské lekárske názvoslovie - Anatómia. Bratislava : Asklepios, 2007. [978-80-7167-106-0 Dostupné online.] (po slovensky, latinsky a anglicky)