Zločinecká skupina

Zločinecká skupina je podľa súčasného slovenského Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z.z.) „štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.“[1].

Staršia definícia

V predchádzajúcom Trestnom zákone (zák. č. 140/1961 Zb.) bola definícia zločineckej skupiny uvedená od roku 1999. Prvé roky mala takúto podobu:
„Zločineckou skupinou sa rozumie dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti s cieľom

a) dosiahnuť zisk, alebo
b) preniknúť do orgánov verejnej moci, a tak získať nad nimi kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť, alebo
c) preniknúť do orgánov podnikateľských alebo nepodnikateľských subjektov, a tak získať nad nimi kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej,

ktoré sa vyznačuje vysokým stupňom deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania.“[2][3][4]

V roku 2002 boli na začiatku vyššie uvedenej definície slová „trestnej činnosti" nahradené slovami „obzvlášť závažnej trestnej činnosti, trestného činu podľa § 252 alebo niektorého z trestných činov podľa § 160 až 162".[5]

V rokoch 2004 a 2005 Trestný zákon obsahoval definíciu v značne zmenenej podobe:
„Zločineckou skupinou sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden trestný čin alebo viac trestných činov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, alebo niektorého z trestných činov podľa § 160 až 162 na účel

a) priameho alebo nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody,
b) preniknutia do orgánu verejnej moci s cieľom získať nad ním kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej, alebo
c) preniknutia do orgánu podnikateľského alebo nepodnikateľského subjektu s cieľom získať nad ním kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej.“ [6]

Od roku 2006 je účinný nový Trestný zákon a teda platí definícia uvedená v úvode tohto článku.

Špecifiká zločineckej skupiny

Zločinecká skupina (prevažne podľa vyššie uvedenej staršej definície) sa vyznačuje týmito kritériami:

  • koordinácia a vyššia miera kooperácie jej jednotlivých členov pri trestnej činnosti;
  • existencia počas dlhšieho časového obdobie (podľa niektorých právnych teoretikov aspoň šesť mesiacov),[7] teda nevznikla ad hoc na spáchanie určitého trestného činu;
  • oplýva organizačným členením vo vertikálnej úrovni, vo viacerých stupňoch s rozdelením funkcií a deľbou činnosti (t. j. nielen rozdelenie úloh ako u organizovanej skupiny);
  • (najmä v prípade slovenskej právnej úpravy) páchanie taxatívne vymenovaných trestných činov (zločinov, trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestných činov korupcie);[1]
  • účelom páchania trestnej činnosti je získanie priamej alebo nepriamej finančnej či inej výhody.[8]

Trest

Podľa súčasného slovenského Trestného zákona: „Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“[9]

Referencie
  1. § 129 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, znenie k 7. 12. 2020
  2. zákon č. 140/1961 Zb. (znenia do r. 2002)
  3. zákon č. 183/1999 Z.z.
  4. Ďurčo, Peter et al. (2007), „zločinecká skupina“, Bezpečnostnoprávna terminológia, Bratislava: Akadémia PZ, ISBN 9788080544065. zdroj: „zločinecká skupina“, Slovenská terminologická databáza, Bratislava: JÚĽŠ SAV, 2013 (vyd. 2013-02-05)
  5. zákon č. 421/2002 Z.z.
  6. zákon č. 403/2004 Z. z.
  7. Durkošová, Mária (2009), Dokazovanie aktivít realizovaných zločineckými skupinami, Košice: Katedra trestného práva PrF UPJŠ (vyd. 2009-12-09), str. 2, http://www.upjs.sk/public/media/4518/Dokazovanie_aktivit_realizovanych_zlocineckymi_skupinami.pdf, dost. 2014-11-21
  8. Durkošová, Mária (2009), Dokazovanie aktivít realizovaných zločineckými skupinami, Košice: Katedra trestného práva PrF UPJŠ (vyd. 2009-12-09), str. 4, http://www.upjs.sk/public/media/4518/Dokazovanie_aktivit_realizovanych_zlocineckymi_skupinami.pdf, dost. 2014-11-21
  9. § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, znenie k 7. 12. 2020

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.