Zdravý rozum

Zdravý rozum (po fr. bon sens, po ang. common sense, výraz pochádza z latinského sensus communis, sensus = zmysel, communis = spoločný, v bežnom jazyku zvykne synonymicky vyjadrovať: "Sedliacky rozum"[1] alebo "Mať Filipa".) je sociologický a filozofický princíp, ktorý sa v slovenskom jazyku používa na popísanie schopnosti človeka využívať predstavivosť, skúsenosti a spomienky k dosiahnutiu istého úsudku alebo názoru o každodennej realite. Táto schopnosť sa na rozdiel od individuálneho uvažovania opiera o predpoklad univerzálnych rozumových schopností, ktoré sú rovnaké pre každého človeka. Výraz sa taktiež zvykne v hovorovej reči využívať na označenie rozumu obyčajného (priemerného) človeka alebo súhrn významových útvarov (najmä názorov a foriem myslenia) a návykov, ktoré používa obyčajný človek vo svojej každodennej činnosti. Dôležitosť zdravého rozumu v bežnom ľudskom živote je nesmierna, pretože nám dovoľuje vyvarovať sa každodenným nebezpečenstvám a predchádzať nehodám.

Politický pamflet Thomasa Paina – Common sense (zdravý rozum); 1776

Podľa škótskej školy je zdravý rozum vrodený základ každého poznania pravdy.[2]

Zdravý rozum a sociológia

Napriek nedôvere v zdravý rozum v exaktných vedeckých disciplínach ako je fyzika, biológia alebo matematika, sa v sociálnych vedách stretávame so skúmaním zdravého rozumu. V sociológii nám každodenné skúmanie bežného a univerzálneho správania, ktoré je rovnaké pre všetky bytosti, pomáha odhaliť rôzne vzorce bežného správania, ktoré nevychádzajú zo vzdelania a abstraktného uvažovania. Tieto všeobecné vedomosti o realite vychádzajúce z empirických skúseností nám slúžia ako ukazovateľ každodenných postupov, ktoré je ťažké zdôvodniť racionálnym uvažovaním. Práve preto sa sociológia snaží pristupovať k zdravému rozumu ako objektu, ktorého skúmanie nám pomáha pochopiť fungovanie ľudskej spoločnosti.[3]

Kritika zdravého rozumu

Na druhej strane je nesmierne dôležité upozorniť na nedostatky s ktorými sa zdravý rozum stretáva v situáciach, ktoré si vyžadujú dôkladnú racionálnu analýzu a odstup. Pri skúmaní vedeckých fenoménov nie je možné sa odvolávať iba na zdravý rozum, pretože napriek rozmanitým formám a univerzálnosti je založený na subjektívnom ponímaní reality.[4]

Referencie
  1. KOLEKTÍV AUTOROV. Heslo Sedliacky: hovor. (zdravý) s. rozum In Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968 [online]. Vydavateľstvo SAV, 1. vyd. Bratislava: 1959., [cit. 2018-11-27]. Dostupné online.
  2. Philosophisches Wörterbuch. (Begrndet von H. Schmidt, neu bearbeitet von G. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991. (22. Aufl.) L154;113
  3. BAUMAN, Zygmunt a Tim MAY. Myslet sociologicky: netradiční uvedení do sociologie. Přeprac. vyd. Překlad Jana Ogrocká. Praha: Sociologické nakladatelství, 2004, 239 s. Studijní texty, Sv. 30. ISBN 80-864-2928-8]
  4. Bugter (1987), "Sensus Communis in the works of M. Tullius Cicero", in van Holthoon; Olson, Common Sense: The Foundations for Social Science, ISBN 9780819165046]

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.