Zdravý nemocný
Zdravý nemocný (orig. Le Malade imaginaire) je komédia v troch dejstvách od francúzskeho dramatika Molièra. Premiéru mala 10. februára 1673. Molière hru napísal na sklonku svojho života a hral v nej aj hlavnú úlohu, pána Argana. Pri štvrtom predstavení 17. februára 1673 však začal vykašliavať krv a o niekoľko hodín nato, ešte v kostýme, zomrel.
Dej
Boháč Argan si myslí, že je chorý. Má pri sebe viacero lekárov. Jeho dcéra Angelika ho má rada a chce, aby bol šťastný. Naopak jeho žena Belina chce, aby zomrel a pretvaruje sa, že je dobrá manželka, lebo chce zdediť jeho majetok. Argan sľúbi Angeliku Tomášovi, čím si zaistí pri sebe lekára - Tomášovho otca pána Diafoira. Argan si myslí, že onedlho umrie, tak zavolá notára, s ktorým napíše závet. Angelika však miluje šľachtica Kleanta. Kleant sa prezlečie za učiteľa a tak chodí za Angelikou, kde spolu spievajú o svojej láske. Pristihne ich Angelikina sestra Ľudka, ktorá to povie otcovi. Ten chce Angeliku hneď vydať za Tomáša. Angelikin strýko Berald a slúžka Tonka vymyslia plán. Keď Argan nevezme Diafoirove lieky, ten sa urazí a nechce viac oženiť Tomáša za Angeliku. Tonka sa nakoniec prezlečie za lekára. Presvedčila Argana, že je zdravý a poradí mu, aby sa tváril, že je mŕtvy a pozoroval okolie. Angelika s Kleantom boli veľmi smutní, ale Belina ukázala, že sa teší, že získa jeho peniaze. Argan teda nakoniec povolil Angelike a Kleantovi svadbu.
Pozadie hry
Molière v tejto hre, ako aj v mnohých iných využíva prostriedok nomen omen – meno vyjadruje charakter postavy. Napr.: Diafoirus z gr. diarrhoe – hnačka, Purgon z lat. purgare – preháňať, preháňadlo.
Prostredníctvom tejto hry Molière skritizoval vtedajších „lekárov“ a samozvaných odborníkov, ktorých prestavuje doktor Pourgon so svojím synovcom; predstaviteľmi zdravého sedliackeho rozumu sú v tomto prípade slúžka Tonička a Arganov brat Berald. „Molière v tejto hre vyjadril svoj vzťah k vtedajšej medicíne. Zosmiešnil hypochondriu „zdravých nemocných“, vysmial sa šarlatánstvu mnohých „liečebných metód“ i vydieračstvu ich predstaviteľov.“
Literatúra
- HOVORKOVÁ, Vlasta a kol.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: PRÍRODA, 1998.
- MOLIÈRE, Jean Baptiste Poquelin: Hry IV. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1953; str. 247.