Zborový dom Cirkvi Bratskej v Leviciach

Keď začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia na mieste pôvodného zborového domu cirkvi bratskej bola plánovaná výstavba hotela, hľadalo sa miesto pre nový zborový dom. V meste nebol k dispozícii žiadny vhodný pozemok, preto sa miestom pre novú modlitebňu stal rodinný dom a časti vedľajších parciel príslušníkov cirkvi.

Autor projektu Márius Žitňanský, vychádzajúc z tradičnej architektúry rímskokatíckych kostolov, pôvodne navrhol umiestniť v popredí štíhlu zvonicu a strednú časť objektu, hlavnú sálu, kupolovite zastrešiť. Takýto návrh však vtedajšie miestne úrady neschválili a ani súveké podmienky nedovolili stavať cirkevné objekty monumentálne. Kostol preto dostal tvár málo nápadnej, ale veľmi konzistentnej architektúry.

Zborový dom vznikol za trinásť mesiacov. Stavbu si hradili členovia cirkvi sami a sami ju aj brigádnicky stavali. Keďže to neboli žiadni odborníci, ich neodmysliteľnou pomôckou pri realizácii projektu bol dôkladný rozoberateľný model pripravený architektom. Model staviteľom najbližšie priblížil architektonický návrh a pomohol rozvrhnúť postup prác.

Hmota bývalého rodinného domu, ležiaca vpravo od vstupu, zostala zachovaná. Je mierne odčlenená a vysunutá do popredia. Slúži ako byt správcu zborového domu. Vlastný objekt sa rozkladá do hĺbky neveľkého pozemku. Architekt bol pri návrhu limitovaný nielen úradným obmedzením, ale aj malou rozlohou plochy určenej na výstavbu. Podarilo sa mu však zrealizovať konzistentnú, charakteristickú architektúru, koncepčne stojacu na hranici neskorej moderny.

Trojica hmôt pri vstupe do objektu je rozvrhnutá asymetricky, čím námestíčko pred ním získalo symbolický kalichovitý tvar. Ďalej je už stavba súmerná podľa pozdĺžnej osi. Materiálovo a farebne je objekt harmonický. Na priečeliach budovy sa objavuje tlmená symbolika kríža, a to na rozmerných oknách. Vytvárajú ju zvýraznené drevené priečky, vďaka čomu sú kríže zreteľné a nič nestrácajú zo svojej kultivovanosti. Ušľachtilý materiál použitý na oplechovanie – meď – vyvoláva ilúziu dôb dávno minulých.

Prízemnú časť okrem bytu správcu tvorí foyer obklopujúci malú sálu. Zároveň obklopuje aj za ňou prepojiteľne umiestnenú veľkú sálu. Keďže rozmer oboch sál bol limitovaný 400 miestami, zasklené steny oddeľujúce foyer umožňujú aj väčšiemu počtu veriacich zúčastniť sa na obradoch.

Hlavná sála je formovaná osemuholníkovito, dominuje jej vejárovitý drevený strop. Ďalším dominantným prvkom sály je valcovité horné osvetlenie nad ťažiskom priestoru eliminujúce stiesnenosť priestoru. Reformačné tradície zachováva polkruhovité sedenie okolo kazateľnice a stola v centrálnej polohe.

Podobne ako ostatné protestantské cirkvi, aj Cirkev bratská preferuje rodinný charakter a súdržnosť svojich príslušníkov. Bohoslužby nie sú viazané iba na sakrálne priestory. Uplatňovať tieto atribúty pomáhajú vedľajšie priestory zborového domu. Na poschodí sa nachádza zasadacia miestnosť, hosťovská izba, chór hlavnej sály so zvukovou a prekladateľskou kabínkou ako aj byt kazateľa. Horné osvetlenie ako duchovná symbolika je využitá aj v zasadacej miestnosti a v detskom fóre. Štylizovaný strom života umocňuje hĺbku prežitkov detí a mládeže v tejto časti kostola.Vo zvýšenom suteréne je umiestnená priestorná jedáleň opticky oddelená od moderne vybavenej kuchyne.

Interiér je riešený jednoducho. Biele omietky spolu s tmavohnedými lavicami a drevenými doplnkami spájajú v sebe patričnú vážnosť objektu i teplo prírodného materiálu. Hlavné dlažby sú kamenné.

• Lukáčová, E. a kol.: Sakrálna architektúra na Slovensku. Komárno, Vydavateľstvo KT, Komárno 1996.
• Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, Perfekt 2007
• Lupták, O.: Stavba zborového domu Cirkvi bratskej Levice (Dlho sme čakali). TRIAN 2001
• Žitňanský, M.: Zborový dom Levice. Projekt 1991, č. 9/10
• Dulla, M.: Zborový dom v Leviciach. Projekt 32, 1990, č. 7/8, s. 4 – 7.