Zóna najbližšieho vývoja

Zóna najbližšieho vývoja alebo ZNV je koncept, ktorý sa zaraďuje do vývojovej a pedagogickej psychológie, do psychológie učenia a tiež do didaktiky. Jeho autorom je Lev Semionovič Vygotskij, ruský psychológ.[1]

ZNV predstavuje vzdialenosť medzi aktuálnym stupňom rozvoja a potenciálnym stupňom rozvoja dieťaťa. Aktuálny stupeň rozvoja je podmienený samostatným riešením problému zo strany dieťaťa. Naopak, potenciálny stupeň rozvoja je podmienený pomocou pri riešení problému zo strany buď dospelého jedinca alebo nadanejšieho či šikovnejšieho rovesníka.[2]

Ľudský život prebieha v jednotlivých vývojových etapách. Na každú vývojovú etapu sa organizmus človeka dopredu pripravuje. Vždy v období pred nasledujúcou vývojovou etapou sa organizmus jedinca stáva citlivejším, vnímavejším a pohotovejším zareagovať na vonkajšie podnety. Nástup zmien sa tak dá urýchliť. Vygotskij vo svojej teórii tvrdí, že vývoj dieťaťa sa dá urýchliť práve charakteristickým učením v zóne vývoja.[1]

Vychádzajúc z úvah Vygotského, zónu najbližšieho vývoja môžeme zachytiť ako interakciu medzi kompetentnejším a menej kompetentným jedincom. Na konci interakcie je menej kompetentná osoba schopná samostatne zvládnuť či vyriešiť problém, s ktorým jej predtým musela pomáhať kompetentnejšia osoba.[3]

Príkladom môže byť situácia v školskej triede. Sú veci či problémy, ktoré zvládne žiak sám. Ďalej sú veci, ktoré žiak zvládne s pomocou a veci, ktoré nie je schopný sa naučiť. Problémy, ktoré zvládne žiak vyriešiť sám, môžme zaradiť do komfortnej zóny. Problémy, ktoré je žiak schopný zvládnuť s pomocou kompetentnejšieho jedinca patria do zóny vývoja. Veci, ktoré žiak nie je schopný zvládnuť ani sám, ani s pomocou, patria do zóny chaosu.

Vygotskij síce empiricky (výskumom či experimentom) svoju teóriu nepotvrdil, svojimi myšlienkami avšak podnietil výskumnú a aplikačnú činnosť.[4] Jeho teória bola experimentálne overovaná psychológmi a vedcami z rôznych krajín.

Referencie
  1. Průcha, J., Mareš, J., & Walterová, E. (2003). Pedagogický slovník (4. aktualiz. vyd). Praha: Portál.
  2. Nguyen, M. -A. (2017). Liberal education and the connection with Vygotsky´s theory of the zone of proximal development. Cultural-Historical Psychology, 13(1), 81-88.
  3. Petrová, Z., & Pupala, B. (2008). K súčasným pedagogickým diskusiám o zóne najbližšieho vývinu. Pedagogika, 2(58), 117-130.
  4. Krejčová, K. (2010). Principy dynamického přístupu k diagnostice schopností. Psychologie Pro Praxi, 2010(3-4), 39-45.

Literatúra
  • Esteban-Guitart, M. (2018). The biosocial foundation of the early Vygotsky: Educational psychology before the zone of proximal development. History Of Psychology, 21(4), 384-401.
  • Krejčová, K. (2010). Principy dynamického přístupu k diagnostice schopností. Psychologie pro praxi, 2010(3-4), 39-45.
  • Nguyen, M. -A. (2017). Liberal education and the connection with Vygotsky’s theory of the zone of proximal development. Cultural-Historical Psychology, 13(1), 81-88.
  • Petrová, Z., & Pupala, B. (2008). K súčasným pedagogickým diskusiám o zóne najbližšieho vývinu. Pedagogika, 2(58), 117-130.
  • Průcha, J., Mareš, J., & Walterová, E. (2003). Pedagogický slovník (4. aktualiz. vyd). Praha: Portál.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.