Zámok Čechy pod Kosířem

Novogotická rozhľadňa zámockého parku s cintorínom Silva-Tarouca

V 14. storočí (1359) tu stála vodná gotická tvrdza obklopená dvomi rybníkmi. Jej majiteľ Lucek z Čech vlastnil polovicu tvrdze a časť dediny. Druhá polovica patrila pánom z Kunštátu. Koncom 14. storočia Velislav z Meziboře Čechy zjednotil a v roku 1416 tvrdzu aj okolie kúpil Jindřich z Kravař a Plumlova. Ďalší majitelia boli páni z Boskovic a Pernštejna. Tvrdza zanikla niekedy v priebehu 15. storočia a k roku 1512 sa uvádza už ako pustá.

V roku 1550 kúpil Čechy od Pernštejna miestodržiteľ najvyššieho pisárstva Markgrófstva moravského vladyka Matyáš z Hartunkova a založil nové panstvo spolu s dedinami Služín, Stařechovice, Lhota a Kníničky a urobil ich stredom novozaloženého panstva. K roku 1570 je v prameňoch zmienka i o tvrdzi, z čoho by bolo možné usudzovať, že vznikla nová renesančná tvrdza, ktorá stála asi na mieste južného krídla dnešného zámku. Od roku 1583 tvrdzu vlastnili rody Pivcovcov z Hradčian, Haugvicovcov z Biskupice, Podstatských z Prusinovíc, Sedlnických z Choltíc. Poslednými majiteľmi z domácej šľachty boli Skrbenskí z Hříště, ktorí v poslednej tretine 17. storočia zámok prestavali.

V rokoch 1707-1716 boli majiteľovi Lichtenštejnovci, a v období 1708-1716 bola tvrdza za kňažnej Márie Terézie Antónie z Lichtenštejna, dcéry Jana Adama I. z Lichtenštejna (1662-1712) prestavaná na barokový štvorkrídlový zámok s priečelím obráteným na juh.

Zámocký park

Jan Adam I. z Lichtenštejna bol iniciátorom mnohých moravských stavebných podnikov. V neďalekom Plumlove staval podľa plánov svojho otca okázalý zámok asi 20 rokov pred stavebnou akciou v Čechách pod Kosířem. Ďalšími majiteľmi panstva boli Antonín Dominik Winkler z Winklenberka (1716-1732), Adam Hynek gróf Berthold (1732-1753), Jiří Antonín Grechtler (1753-1768). V roku 1768 české panstvo kupuje cisársky tajný radca gróf Emanuel Silva-Tarouca, reprezentant rakúskej vetvy pôvodného veľmi starého portugalského rodu, ktorý z panstva týmto zriaďuje rodinný fideikomis a zakladá tak rakúsku (moravskú) líniu rodu.

Gróf Ervín Vilém Silva-Tarouca (1815-1846) zámok v rokoch 1839-1843 prestaval v neskoro klasicistickom slohu podľa plánov J. E. Zernecka. Vtedy bola tiež pôvodne baroková záhrada rozšírená a premenená v prírodne krajinársky park (21,5ha), nadväzujúci na zalesnené svahy Kosířa a oživený romantickými stavbami - novogotickou rozhľadňou a skleníkom, záhradným altánkom, ktorý neskôr slúžil Josefovi Mánesovi ako ateliér. (V roku 1958 orgány pamiatkovej starostlivosti realizovali návrh Bohuslava Fuchsa na uvedenie tohto letného Mánesovho ateliéru do pôvodného stavu z doby maliarových pobytov v týchto miestach.)

Súčasťou parku sú aj rybníky a malá jaskyňa.

Empírový altánok kedysi slúžil Josefovi Mánesovi ako ateliér

Častým hosťom rodiny grófov Silva-Tarouca býval Josef Mánes. Gróf Fridrich Silva-Tarouca totiž v rokoch 1835-1838 študoval v krajinárskej škole profesora Antonína Mánesa na pražskej Akadémii; od tejto doby možno datovať priateľstvo Mánesovej rodiny s grófmi Silva-Tarouca, ktoré život a tvorbu Josefa Mánesa významne ovplyvnilo.

Hoci sa posledný majiteľ panstva František Arnošt hlásil vždy k českej národnosti, bol po jeho smrti zámok v pozostalostnom konaní v rokoch 1945-1949 vyvlastnený československým štátom.

V súčasnosti je v zámku prevádzkovaná pamätná sieň Josefa Mánesa (organizačne súčasť Múzea Prostějovska). Počiatky snáh o jej zriadenie sa datujú už do 2.polovice 19.storočia, pretože Silva-Taroucovci vzhľadom k svojim vzťahom s Josefom Mánesom a vďaka svojmu pohostinstvu vlastnili množstvo väčších aj drobnejších jeho diel; záujem o Mánesove dielo potom rástol predovšetkým od začiatku 20.storočia. Pamätná sieň bola však otvorená až 14.júla 1957.

V zámku bolo do roku 2005 sídlo Detského domova a Špeciálnej školy. Park je prístupný verejnosti.

Celý komplex zámku a parku je kultúrnou pamiatkou.

• MUZEUM PROSTĚJOVSKA v PROSTĚJOVĚ. ČECHY pod KOSÍŘEM Historie a současnost.
• HOŠEK, Emil. Mé vzpomínky na hraběcí rod Silva–Tarouca. Střední Morava: kulturně historická revue, 1998, č. 6, s. 98–103.
• VALÁŠKOVÁ, Jana. Čechy pod Kosířem – historie rodu Silva Tarouca. In Průhonice dříve a nyní. Hrdějovice: Agentura Bonus, 2005, s. 49–59.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Čechy pod Kosířem

• Stránky zámku

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čechy pod Kosířem (zámek) na českej Wikipédii.