Zákon ekonómie času

Zákon ekonómie času alebo zákon úspory času alebo zákon hospodárnosti je (v marxizme) všeobecný ekonomický zákon, podľa ktorého je nevyhnutné dosahovať maximum výsledku pri minime nákladov spoločenskej práce, ak sa má spoločnosť priaznivo vyvíjať, t. j. čo najúspornejšie využívať všetky potenciálne výrobné sily spoločnosti v súlade so zásadou racionálneho hospodárenia; všetky úspory v spoločenskej výrobe, t. j. úspory zhmotnenej a živej práce možno previesť na úsporu pracovného času.