Základňová stanica GSM

Základňová stanica GSM alebo vysielacia a prijímacia základňová stanica GSM alebo základňová rádiová stanica GSM (po anglicky GSM base tranceiver station / base station/ radio base station, skr. BTS; slangovo bétéeska) je komponent siete GSM (presnejšie subsystému základňových staníc), ktorý obsluhuje aspoň jednu bunku (t. j. geografickú oblasť) a je riadený základňovou riadiacou jednotkou (BSC).

Sektorové antény

Umiestnenie základňovej stanice je základom pre bezproblémové fungovanie GSM siete operátora. BTS sa umiestňujú na vopred vytipované miesta (z hľadiska šírenia signálu). BTS mimo miest majú za úlohu pokryť čo najširšie územie, "mestské" stanice sú umiestňované hustejšie a ich úlohou je súčasne obslúžiť čo najviac zákazníkov.

BTS je obvykle umiestnená na stožiari, alebo inom vyvýšenom mieste a je osadená sadou smerových (sektorových) antén. Každá anténa vysiela do iného smeru (sektora), čím je umožnené obsluhovať väčší počet buniek (cell). Anténa obsluhuje zároveň niekoľko frekvencií, každá frekvencia môže obsahovať osem hlasových kanálov). Sektorizáciou sa odstraňuje rušenie spôsobené interferenciami viacerých susediacich kanálov.

V husto osídlených oblastiach sa používajú vysielače s frekvenciou 1800 MHz. Tie majú iba zhruba polovičný dosah oproti štandardným vysielačom 900 MHz, ale zároveň majú až trikrát vyššiu kapacitu.

Typy buniek

• Makrocell – tzv. makrobunka je štandardná základňová stanica. Má kapacitu 8 timeslotov a dosah cca 35 km. Na počiatku sa na stožiar základňovej stanice dával iba jeden vysielač, dnes kvôli zvýšeniu kapacity obsahuje stožiar vysielača makrocell až tri vysielače, ktoré majú vysielací uhol po 120°.

• Mikrocell – tzv. mikrobunka je vysielač oveľa menší (rozmerovo i dosahom). Obvykle sa používa jedna anténa s vyžarovacím uhlom 360°, ktorá má dosah cca 27 km. Mikrobunky sa používajú na vykrytie „problematických“ častí (vnútrajšok budov, tunely a pod.).

• Umbrella cell – dáždniková bunka je kombináciou predchádzajúcich typov. Používa sa na prekrytie „hluchých miest“ obvykle jeden vysielač typu makro cell (s dosahom max. 35 km) a vyžarovacím uhlom 360°.