Vztýčenie kríža

Maliar Peter Paul Rubens tu zvolil - možno na naliehanie zadávateľa - stredovekú formu triptychu. Ide o jedno z najveľkolepejších Rubensových diel, ktoré prvýkrát predstavil antverpskej verejnosti. Rubensovi sa podarilo zachytiť vnútornú i vonkajšiu dynamiku, maľba má vyvážené farby, dej, silu a napätie. Kompozícia s mnohými tesne vedľa seba umiestnenými postavami v spojení s dôkladne premyslenou, symetrickou a zároveň dynamickou výstavbou ukazujú tú stránku barokového maliarstva, ako si ju najčastejšie predstavujeme. Postranné tabule a strednú tabuľu spája v priestorovú jednotu veľký oblúk, ktorý vytvára dynamickú rovinu pre vztýčenie kríža. Kompozične dôležitý je aj pes, sediaci v ľavom dolnom rohu strednej tabule. Rubens ním naznačuje protiľahlú diagonálu, ktorá vyvažuje sklon hlavného ramena vztýčovaného kríža.

Deväť silných mužov je zachytených v okamihu vztyčovania kríža s Kristom. Využívajú k tomu príkry svah. Na atletických postavách možno vysledovať prácu každého jednotlivého svalu. Rubens si najprv pripravil každý pohyb v starostlivej kresbe, až potom pracoval na olejovej skici. Tak dosiahol dojmu bezprostrednosti. To zodpovedalo protireformačnej zásade, podľa ktorej veriaci mal byť oslovený či vztiahnutý do deja na obraze tak, aby mohol všetko prežívať. Pozornosť je sústredená na ukrižovaného. Svetlom zaliaty Kristus obracia hlavu k nebu, nahor k Bohu otcovi. V hornej polovici Kristovho tela je poznať ozvena antickej plastiky Laokoón. Rubens ju rád kreslil z rôznych perspektív. Laokoón bol považovaný za stelesnenie smrteľného zápasu a vo Vztýčení kríža je postavený do služieb kresťanskej myšlienky spasenia. Na spodnú časť ľavej postrannej tabule umiestnil Rubens skupinu žien a detí spolu s Máriou a Jánom. Všetci spoločne cúvajú, tiež tým prispievajú k celkovému dianiu. Na pravej postrannej tabuli skupinu nie je vidieť, sú zakrytý kapitánom na koni. Ten spolu so svojím mužstvom rozkazuje vztýčiť kríž. Za ním pribíjajú na kríže dvoch lotrov odsúdených spolu s Ježišom. Rubensovi sa v obraze podarilo zachytiť vnútornú i vonkajšiu dynamiku, maľba má vyvážené farby, dej, silu a napätie. Kompozícia s mnohými tesne vedľa seba umiestnenými postavami v spojení s dôkladne premyslenou, symetrickou a zároveň dynamickou výstavbou predstavuje tú najlepšiu stránku barokového maliarstva.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vztýčenie kríža

• HOFFMANN, Thomas R. Jak je poznáme? – umění baroka. Ed. Jiří Barbaš; redakcia Alena Jakoubková, David Dvořák; preklad Ivana Vízdalová. 2006. vyd. [s.l.] : Euromedia Group, k.s., 2006. 128 s. ISBN 80-242-1585-3. S. 66–69.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vztyčení kříže na českej Wikipédii.