Vznik frazém

Vznik frazém je proces tvorenia frazém. Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy:

• funkčno-sémantické prehodnotenie voľného slovného spojenia, napr. infarktová situácia, držať ruku na pulze niečoho, kto je kto, uťahovať opasky, 2. z ustálených slovných spojení, a to buď priamou frazeologizáciou ustáleného slovného spojenia (často odborného termínu), alebo ustálené slovné spojenie tvorí pri frazeologizácii derivačnú bázu, resp. transformačný základ, napr. reťazová reakcia, čierna skrinka, palebná čiara, spätná väzba, cieľová rovinka, skúška pevnosti, 3. z iných frazeologických jednotiek. Ide spravidla o nové kontextové použitie, jej nové valenčné, resp. distribučné možnosti a jej nové variantné zmeny na rovine syntaktickej, kexikálnej, morfologickej a tiež štylistickej, čo býva zárodkom ďalšieho pohybu a sú to prvé signály nového vývoja. Ku vzniku nových frazém z existujúcich frazém dochádza niekoľkými spôsobmi. K najčastejším patrí zmena komponentového zloženia pôvodnej frazém, a to buď jej rozšírením alebo skrátením. Tento proces vo frazeológii teoreticky osvetlil V. M. Mokijenko (1980) v protirečení medzi implicitnosťou a explicitnosťou vo vývine frazém,
• rozvojom polysémie, napr. rus. buď zdorov! znamenalo pôvodne želanie zdrvia pri rozlúčke, pozdrav pri prípitku, dnes sa okrem toho používa ako znak vysokého uznania o niečom. Frazéma lišnije ľudi označovala pôvodne ľudí, ktorí nevedia uplatniť svoje schopnosti v spoločnosti, dnes sa tak označujú aj nezamestnaní.
• Ďalším spôsobom je vznik frazém podľa iných frazeoloických analógií, napr. rus.: rubľ v rubľ z frazémy kopejka v kopejku; do muški z do lampočki; žostkaja posadka analógiou pomocou antonyma z mjagkaja posadka.