Vytesnenie (psychológia)

Vytesnenie alebo represia alebo vytlačenie alebo nesprávne potlačenie (z nem. Verdrängung) je obranný mechanizmus, ktorý vylučuje podnet, vyvolávajuci napätie a nepokoj z vedomia; proces, ktorý vyčleňuje špecifické psychologické činnosti alebo obsahy z vedomia, zo systému vedomého vnímania. Vytesnené obsahy sú neuvedomiteľné, proti možnosti vedomého vnímania týchto obsahov je v psychologickom poli jedinca postavená mentálna hrádza, zabraňujúca možnosti zvedomenia vytesnených obsahov.

Vytesnenie sa chápe ako obranná taktika (obranný mechanizmus) človeka proti vnútorným zážitkom viny, agresie a úzkosti. Vytesnenie sa udržuje tzv. cenzúrou, psychologickým systémom silových vlastností, ktorý zabraňuje vytesneným materiálom, aby sa uvedomili.

Cenzúra však vytesnený materiál prepúšťa do vedomého vnímania vo forme symbolizovaných, zhustených, presunutých obsahov a to najčastejšie v snoch, chybných výkonoch (prerieknutie, prepísanie, prepočutie, založenie, zabudnutie atď.) a v mytologickom spracovaní základných tém ľudského života a spoločenského súbytia. Vytesnený materiál sa uvedomuje iba za určitých špecifických podmienok. Treba rozlišovať medzi vytesnením a potlačením, čo je viac menej vedomé odsúvanie určitých mentálnych obsahov z ohniska pozornosti a vedomého vnímania.

Proces vytesnenia je jedným z hlavných vysvetľujúcich princípov vývoja spoločnosti v psychoanalytickej antropológii.