Vroomov-Yettonov model rozhodovania

Vroomov-Yettonov model rozhodovania (Vroomov-Yettonov(-Jagov) model rozhodovania, Normatívna teória rozhodovamia podľa Vrooma a Yettona (a Jaga), Kontingenčná teória participácie na rozhodovaní) (z rokov 1973 (a 1988)) je teória štýlu vedenia.

Vychádza z toho, že efektivitu (a teda úspešnosť štýlu vedenia) zvyšuje akceptácia rozhodnutia nadriadeného podriadeným, a že túto akceptáciu rozhodnutia zas zvyšuje participácia podriadených.

Model zohľadňuje štýl vedenia nadriadeného aj situačné faktory. Na rozdiel od Fiedlera sa tu štýl vedenia chápe ako miera participácie podriadených pri rozhodovaní nadriadeného; situačné faktory sú založené na parametroch ako dôležitosť kvality rozhodnuta, akceptácia rozhodnutia podriadenými či dostupnosť informácií a na rozdiel od Fiedlera ich je 8 a nie 3, pričom každý faktor môže nadobudnúť dve hodnoty (áno, nie).

6 štýlov vedenia je:

• Autokratívne:
  • AI: Nadriadený použije informácie, ktoré má, a sám rozhodne
  • AII: Nadriadený získa informácie od podriadených a sám rozhodne
• Konzultatívne:
  • CI: Nadriadený problém diskutuje s jednotlivými podriadenými a rozhodne sám
  • CII: Nadriadený problém diskutuje s podriadenými ako skupinou a rozhodne sám
• Skupinový:
  • G(II): „Nadriadený“ problém diskutuje s „podriadenými“ ako skupinou, pričom v skupine si je s ostatnými členmi takmer rovnocenný a má len funkciu akého si koordinátora a nie ovplyňovateľa, skupina rozhodne spoločne.

7 situačných faktorov je:

• A)Je dôležitá objektívna kvalita rozhodnutia?
• B)Má nadriadený dosť informácií na samostatné kvalitné rozhodnutie?
• C)Je problém štruktúrovaný?
• D)Je akceptácia rozhodnutia nadriadeným rozhodujúca pre implementáciu rozhodnutia?
• E)Je pravdepodobné, že podriadení akceptujú autokratické (t. j. samostatne vykonané) rozhodnutie podriadeného?
• F)Majú podriadení motiváciu zdieľať ciele organizácie?
• G)Je pravdepodobné, že budú medzi podriadenými rozpory ohľadom preferovaného riešenia?
• H)Majú podriadení dosť informácií na samostatné kvalitné rozhodnutie?

Model umožňuje pre danú situáciu (teda kombináciu situačných faktorov A-H) nájsť vhodné štýly vedenia (AI, AII, CI, CII, G). Robí to (vo väčšine verzií modelu) formou rozhodovacieho stromu, v ktorom jednu situáciu reprezentuje jedna vetva stromu, situačné faktory uzly stromu a výsledné štýly vedenia výsledky jednotlivých vetiev stromu. V strome sa postupne odpoveďami áno/nie na jednotlivé situačné faktory odhora dole dopracujeme k zoznamu vhodných štýlov vedenia. Model nie je (napríklad na rozdiel od Fiedlerovho modelu) založený na pozorovaniach (nie je induktívny) ale k výsledkom sa dopracuje racionálnou logikou/plauzibilnými úvahami, prípadne výsledkami teórie vedenia (je teda deduktívny).

Model má viacero verzií, v niektorých je štýlov vedenia o niečo viac, niektoré rozlišujú skupinové a individuálne problémy (teda či je len jeden podriadený alebo ich je viac), v niektorých verziách je situačných faktorov 10 a podobne. V niektorých (jednoduchých) verziách je výsledkom rozhodovacieho stromu (každej vetvy) spravidla viacero štýlov vedenia, v iných verziách je vždy výsledkom len jeden štýl vedenia – to sa vo väčšine verzií dosiahne tak, že sa vždy z možných výsledkov zvolí štýl s najmenšími nákladmi (teda AI je lepší ako AII je lepší ako CI je lepší ako CII je lepší ako G). Výhodou modelu je, že je vzhľadom na svoju podobu dobre overiteľný empirickými štúdiami a tieto empirické štúdie väčšinou aj podporujú jeho správnosť.