Votrelec (film)

Počiatky Votrelca siahajú do roku 1974 k filmu Dark Star, ktorý režíroval a aj v ňom hral Dan O'Bannon. V jednej scéne jeho postava naháňa potenciálne nebezpečného mimozemšťana (v podobe bodkovanej nafukovacej lopty na kuracích nôžkach) v klimatizácii. O'Bannona tento nápad zaujal tak, že na ňom postavil celý svoj ďalší film – Votrelca.

Pôvodný scenár niesol názov Starbeast a len ťažko v ňom spoznať prvky neskoršieho filmu. Scenáristi pôvodne napísali scenár s poznámkou, že ľubovoľná postava sa môže napokon obsadiť herečkou. Sprvu však vôbec netušili, že práve žena dostane hlavnú úlohu poraziteľa votrelca.

Producenti pôvodne obsadili do hlavnej úlohy Veronicu Cartwright, ktorá až na kostýmovej skúške zistila, že sa jej ušla úloha pilotky a hlavnú postavu získala Sigourney Weaver.

Režisér a producenti zámerne obsadili sedem astronautov neznámymi britskými a americkými hercami, keď jedinými relatívne známymi boli Yaphet Kotto a Tom Skerritt.

Sigourney Weaver získala úlohu presne v čase, keď už uvažovala, že s herectvom nadobro skončí. Práve hrdinská astronautka, ktorá víťazí tam, kde neuspeli drsní muži, jej priniesla medzinárodnú popularitu a katapultovala ju medzi hviezdy prvej veľkosti. Rolu Ellen Ripley si zopakovala aj v ďalších pokračovaniach ságy.

V ťažkom gumovom kostýme votrelca sa skrýval 2,18 metra vysoký Afričan Bolaji Badejo, v tom čase študent dizajnu. Režisér Ridley Scott ho našiel náhodou, v bare. Badejo spĺňal jeho predstavy herca v kostýme votrelca, keďže na svoju výšku bol neobyčajne chudý.

Hlavným zámerom režiséra bolo vyvolať v divákoch strach. Riadil sa pritom heslom, že najviac sa bojíme toho, čo nepoznáme. A tak sa votrelec v celom filme objaví iba päť ráz. Jediný záber, v ktorom je v celku, je na konci filmu, no i v tomto zábere je obraz skreslený plazmou z motorov záchranného modulu.

Vizuálnu podobu votrelca mal na starosti švajčiarsky výtvarník Hans Rudi Giger, ktorý aj vďaka práci na tomto filme dosiahol svetovú slávu. Pôvodne mal byť votrelec priehľadná, alebo aspoň priesvitná bytosť obalená slizom, no vtedajšie technické možnosti neumožnili vyrobiť vierohodnú obludu na tento spôsob.

Najznámejšia scéna „pôrodu“ votrelca vošla do dejín okrem šokujúceho obsahu aj spôsobom, ako vznikla. Nakrúcali ju simultánne štyrmi kamerami a musela klapnúť na prvý raz. Okrem iného totiž režisér prichystal pre hercov prekvapenie. Hoci vedeli, že Kaneovi sa z hrudníka vyliahne netvor, netušili, že to bude sprevádzať masívna explózia krvi a vnútorností. Keď sa natáčanie scény spustilo, z umelého Kaneovho trupu vystrelila na nič netušiacich hercov spŕška skutočnej zvieracej krvi.