Vostok (jazero)

Vostok (po rusky doslova Východ) je najväčšie podľadovcové jazero v Antarktíde. Ľadová pokrývka izoluje jazero 400 000 rokov ale voda v jazere môže byť izolovaná od 15[1][2] do 25 miliónov rokov[3]. Jazero je pomenované podľa korvety Vostok, ruského moreplavca Bellinsgauzena.

Satelitná snímka

Jazero sa nachádza blízko polárnej stanice Vostok pod povrchom ľadovej pokrývky, ktorá je vo výške 3 488 m n. m.. Hladina vody jazera je približne 4 000 m pod povrchom ľadu, čo je približne 500 metrov pod hladinou mora. Jazero meria 250 km na dĺžku a v najširšom bode je široké 50 km. Jeho rozloha je 14 000 km², čo je približne rovnako ako Ontárijské jazero, ale s trojnásobným objemom vody. Priemerná hĺbka je 344 m a objem je asi 5 400 km³[4]. Jazero je brázdou rozdelené na dve hlboké časti. Voda nad brázdou je hlboká cca 200 m v porovnaní so 400 m v severnej a 800 m v južnej časti.

Jazero bolo objavené v roku 1996 britskými a ruskými vedcami[5]. V máji 2005 bol na jazere objavený ostrov. Vo februári 2012 sa do jazera cez jeho ľadovú prikrývku prvýkrát prevŕtali ruskí vedci.