Vodojem Trnava
Vodojem v Trnave je významné architektonické dielo v Trnave. Autorom projektu (1941) je prof. Ing. arch. Emil Belluš (1899 - 1979). Statiku riešil prof. Karel Havelka. Vodojem bol vybudovaný v rokoch 1942 - 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.
Situovanie
Vodárenská veža s vodojemom, s čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta Trnava, je zasadená do umelo koncipovanej oázy a je dobrým prejavom autorovej vynaliezavosti. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Vstup do areálu je z Bučianskej cesty. Areál je po celom obvode oplotený a má tvar trojuholníka rozmerov 447 m, 493 m a 208 m. Táto oplotená plocha predstavuje spolu 5,3676 ha a je zároveň ochranným pásmom vodného zdroja.
Konštrukčné riešenie
Šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami nesie plný valec vodnej nádrže. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Vežička na vrchole - laterna slúži na vetranie a osvetlenie. Hornú časť vodojemu sprístupňujú technické rebríky. Objem vodojemu je 1200 m3 a výška hladiny vody je 8,0 m.
Architektonický výraz
Jednoosová vertikálna kompozícia je nápadito vymodelovaná, založená na optickom dynamizujúcom efekte a gradovanom kontraste plných a perforovaných hmôt a plôch. Plasticitu podčiarkujú typické bellušovské rímsy.
Filozofia
Skulpturálna impozantnosť tohto technického diela spočíva najmä v kontraste plnej hmoty nádrže a odľahčenej zostavy nosnej časti. Emil Belluš dokázal sebaisto formovať aj tie časti konštrukcie, ktorým sa zvykne pripisovať výlučne konštrukčná funkcia. Toto dielo vo svojej kategórii je príkladom brilantnej architektúry.