Voľný výber

Voľný výber je sprístupňovanie celého alebo časti knižničného fondu priamym prístupom používateľov bez sprostredkovania knihovníkom[1].

Voľný výber umožňuje používateľom priamy prístup ku knižničnému fondu, voľný pohyb medzi regálmi, môžu si sami prezerať a vyhľadávať uložené dokumenty, prípadne ich odniesť na zvolené miesto pre výpožičku. Priamy prístup je historicky asi najstaršou metódou knižničnej práce. Ako sa však časom zväčšovali fondy, knižnice čoraz viac siahali po možnosti uzavretých skladov, prístupných len pre zamestnancov knižnice alebo pre privilegovaných používateľov. Otázka priameho prístupu sa rozhodujúcim spôsobom týka princípu tzv. otvorenej knižnice.[2]

Väčšina knižníc kombinuje voľný a sprostredkovaný prístup, napríklad najpoužívanejšie dokumenty umiestňuje do študovne na prezenčné štúdium a menej používané do skladu na absenčné výpožičky. Uzavreté sklady sú vo veľkej miere využívané v archívnom zmysle, napr. na zviazané periodiká alebo historický knižničný fond. Ďalšími dôležitými faktormi sú veľkosť fondu, chronologický rozsah dokumentov, personálna a priestorová dispozícia knižnice a pod. Miera konkrétnej aplikácie závisí vždy od úloh a podmienok príslušnej knižnice.[2]

Výhody voľného prístupu[2]
  • vychádza v ústrety túžbe po samostatnej činnosti používateľa a samoobsluhe
  • vytvára podmienky na vyhľadávanie v súvislostiach a príbuzných odboroch v rozsahu, aký katalóg nedokáže poskytnúť
  • pri rýchlej potrebe používateľa (overenie, porovnanie, spresnenie informácií) je voľný prístup vhodnejší než proces objednávky cez katalóg
  • ak používateľ nevie svoju požiadavku definovať, prezeranie a listovanie môže byť plodnou metódou pre štúdium
  • výchovný význam samostatnej práce so systémovo usporiadanými dokumentmi
  • knižnica nie je zaťažená objednávkovým procesom
  • šetrí čas používateľa, skracuje sa doba od zadania požiadavky a doručenia dokumentu
  • marketingový význam a vizuálny rozmer priestoru knižnice

Nevýhody voľného prístupu[2]
  • samoobsluha skracuje čas používateľa, ktorý mohol využiť na štúdium
  • priame vyhľadávanie dokumentov na regáloch bez odbornej konzultácie je zväčša náhodné a nesystematické
  • priestorovo náročné systematické radenie dokumentov
  • väčšie nároky na vybavenie, osvetlenie, vykurovanie, upratovanie a veľkosť priestoru
  • teplé a svetlé miestnosti skracujú fyzickú životnosť dokumentov
  • vyššia miera opotrebovanosti, riziko poškodenia a riziko odcudzenia
  • riziko zle zaradeného dokumentu a neporiadku, čím sa predlžuje doba vyhľadania dokumentu

Referencie
  1. ŠNÝDR, Mirko. Knihovnícka terminologická databáze [online]. Národní knihovna ČR, 2014, [cit. 2018-06-07]. Dostupné online.
  2. NOVÁKOVÁ, Marta. Uchovávanie knižničného fondu. 3.. vyd. Bratislava : Slovenská technická knižnica - Centrum VTI SR, 1995. ISBN 80-85165-53-8.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.