Vladimír Forst

Vyučil sa ako sústružník kovov vo firme Sellier a Bellot (1936-1938) a potom pracoval ako robotník. V roku 1949 absolvoval Štátny kurz pre prípravu pracujúcich na vysoké školy v Mariánskych Lázňach a následne v rokoch 1949-1953 vyštudoval češtinu, filozofiu a všeobecnú jazykovedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V priebehu štúdia strávil dva semestre na univerzite v Budapešti. Od roku 1956 pôsobil ako odborný asistent na Katedre českej literatúry FF UK. V roku 1957 obhájil prácu Antonín Zápotocký spisovatel a získal titul CSc. V roku 1966 mu bol priznaný titul PhDr. Za jeho diplomovú prácu Česká literatura v Maďarsku. V rokoch 1962-1991 pôsobil v Ústave pre českú literatúru ČSAV. Významnou mierou sa podieľal na vzniku Lexikonu české literatury, ktorého bol v rokoch 1971-1990 vedúcim redaktorom. Za túto prácu bol spolu so svojimi nástupcami vo funkcii vedúceho redaktora Jiřím Opelíkom a Ľubošom Merhautom ocenený v roku 2009 cenou Magnesia Litera za prínos českej literatúre. Bol autorom mnohých učebníc pre základné aj stredné školy. Zomrel 28. júla 2010 vo Vlašimi.[1]

• Realismus a modernost : Proměny v čes. próze 19. století. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1965. 163 s. (spoluautor)
• Martin Kukučín a čeští realisté na přelomu století. Praha : Academia, 1969. 63 s.
• Antonín Zápotocký-spisovatel. Praha : Československý spisovatel, 1975. 128 s.
• Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce : díl 1. A-G. Praha : Academia, 1985. 900 s. (vedúci redaktor)
• Ľudovít Štúr : [monografie s ukázkami z díla]. Praha : Melantrich, 1986. 285 s.
• Živé návraty : Stati, portréty a vzpomínky. Praha : Československý spisovatel, 1989. 272 s. ISBN 80-202-0071-1.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimír Forst na českej Wikipédii.

• Vladimír Forst v Slovníku českej literatúry