Virtualizácia

Virtualizačný software alebo platforma, tzv. hypervisor vytvára štandardizovaný hardvér. Poskytuje ho pre všetky virtuálne stroje, ktoré nad ním bežia. Tento hardvér zahŕňa všetko potrebné k behu počítača, teda CPU, operačnú pamäť, vstupno-výstupné zariadenia, komunikačné prostriedky a podobne. Takýto abstrahovaný hardvér je dostupný operačnému systému, ktorý nepotrebuje byť špeciálne upravený na beh vo virtuálnom prostredí. Virtualizácia je teda transparentná, hardvér poskytnutý hypervisorom je natoľko štandardný, že každý podporovaný operačný systém s ním vie bez problémov pracovať. Inštalácia a beh operačného systému prebiehajú rovnako, ako pri inštalácii na fyzický harvér. Používateľ má prístupnú konzolu, teda virtuálny monitor a z optického média, prenosného disku alebo zo siete nainštaluje vybraný operačný systém.

Táto forma virtualizácie je veľmi rozšírená. V praxi to funguje tak, že hypervisor je inštalovaný do hostiteľského operačného systému ako aplikácia. V tejto aplikácii je možné vytvárať virtuálne stroje. Do týchto sa potom nainštaluje operačný systém, ktorý môže byť rovnaký ako hostiteľský, ale môže byť aj celkom iný. V praxi sa teda bežne stretneme s tým, že v operačnom systéme Windows beží virtualizovaný systém Linux alebo opačne. Medzi populárne aplikácie na virtualizovanie patria produkty ako VMWare Workstation alebo VMware Player. Ďalším veľmi rozšíreným systémom je VirtualBox. Firma Microsoft v tomto smere už niekoľko rokov ponúka produkt Microsoft VirtualPC.

Rovnaké princípy sa objavujú aj pri virtualizácii serverov platformy x86. Pri serveroch je častým benefitom výrazne lepšie využitie hardvéru, ktoré prináša zníženie nákladov. Pre serverovú virtualizáciu sa používajú buď tzv. baremetal hypervisory ako VMWare ESX, Citrix XenServer alebo Microsoft Hyper-V. Existujú ale aj hypervisory, ktoré sa inštalujú do existujúceho operačného systému ako dodatočná aplikácia, napríklad VMWare Server (predtým VMWare GSX Server) alebo Microsoft VirtualServer. Tieto však dosahujú výrazne nižší výkon, ako hypervisor bežiaci priamo na hardvérovej vrstve a preto sa pre virtualizáciu kritických alebo náročných aplikácii nepoužívajú.

Výhody virtualizácie:[1]

• úspora prevádzkových nákladov zlepšením energetickej efektívnosti, zredukovaním počtu fyzických počítačov a zvýšením pomeru serverov na správcu,
• oddelenie systému od fyzického hardvéru prináša možnosť jednoducho preniesť systém na iné fyzické zariadenie bez nutnosti akýchkoľvek zmien v jeho konfigurácii,
• živá migrácia umožňuje “za jazdy” preniesť bežiaci systém na iný fyzický systém bez výpadku prevádzkovaných služieb,
• rýchle nasadenie systémov - nasadenie a spustenie nových systémov je vo virtualizovanom prostredí mnohonásobne rýchlejšie a jednoduchšie,
• automatický manažment inštalovaných systémov - pri použití virtualizácie je možné automaticky nasadzovať a spúšťať, resp. zastavovať a rušiť systémy podľa aktuálnej potreby,
• prenositeľnosť dát - diskové dáta virtualizovaných systémov je možné jednoducho prenášat medzi rôznymi fyzickými systémami, resp. virtualizačnými platformami,
• transparentné sieťové služby - virtualizácia umožňuje za určitých okolností prenášat systémy medzi fyzickými systémami bez nutnosti rekonfigurácie sieťových nastavení
• mobilita - najmä pri nasadení VDI prináša virtualizácia mobilitu, vďaka ktorej môže užívateľ bezpečne pracovať so svojim desktopom z ľubovolného miesta s funkčným internetovým pripojením.