Virgil Klatt

Virgil Klatt (* 30. august 1850, Temešvár, Rumunsko – † 22. január 1935, Bratislava) bol slovenský pedagóg a fyzik rumunského pôvodu.

Narodil sa 30. augusta 1850 v Temešváre. Po maturite na katolíckom gymnáziu v Bratislave študoval matematiku a fyziku na Filozofickej fakulte viedenskej univerzity ( 1868– 1871), kde mal vynikajúcich pedagógov. Matematiku mu prednášal okrem iných Jozef Maximilián Pecval, u ktorého mladý Klatt počúval aj prednášky z teoretickej fyziky. Základný kurz fyziky viedol Jozef Stefan (objaviteľ Stefanovho-Boltzmannovho zákona) a Josef Loschmidt (ako prvý určil rozmer molekuly) prednášal teóriu tepla, vedenie tepla a hydrodynamiku. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa na bratislavskej reálke uvoľnilo miesto profesora fyziky a v r. 1871 naň nastúpil Virgil Klatt ako dočasný profesor. O štyri roky zložil skúšku učiteľskej spôsobilosti pre vyučovanie matematiky a fyziky vo vyšších triedach gymnázií. Na bratislavskej reálke učil až do r. 1919, keď ho nový režim ponechal bez práce i bez dôchodku. Preto pracoval v hodinárskej dielni svojho bývalého žiaka. Na vyššej reálnej škole v Bratislave, ktorá vznikla r. 1850 ako prvá škola nového typu v Uhorsku, Virgil Klatt učil matematiku i fyziku a viedol fyzikálny kabinet. Vďaka jeho úsiliu sa kabinet čoskoro zaradil medzi najlepšie vybavené fyzikálne pracoviská. Pri kabinete Klatt zriadil aj dielňu pre žiakov, za čo sa pokladá za priekopníka polytechnického vyučovania v Uhorsku. Okrem toho sa vo svojom kabinete venoval bádaniu: zaoberal sa fosforescenciou a katódovým žiarením. Vynikajúce hodiny fyziky plné demonštrácií a jasného, hoci aj náročného výkladu, priviedli k fyzike študenta Philippa Lenarda, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za fyziku. Učiteľ a žiak spolu skúmali fosforescenciu a táto spolupráca trvala niekoľko desiatok rokov. Jej výsledkom boli tri spoločné práce, uverejnené v špičkovom časopise Annalen der Physik und Chemie. Klatt a Lenard zistili, že intenzita a zafarbenie fosforescencie závisí od množstva a typu kovových prímesí (medi, mangánu či bizmutu), že tlak niekedy spôsobuje zmenu farby fosforescencie, zatiaľ čo u niektorých látok ju úplne potláča. Podali tiež svetelno-elektrické vysvetlenie mechanizmu fosforescencie. Skúsenosti a poznatky z tejto spolupráce Lenard neskôr využil pri výskume katódových lúčov a fotoefektu. Na Klattove a Lenardove práce nadviazali v 40. rokoch americkí bádatelia, ktorí vyvíjali obrazovky pre radary. Zomrel 22. januára 1935 v Bratislave.