Victor Jara
Víctor Lidio Jara Martínez (* 28. september 1932 – † 15. september 1973), viac známy len ako Victor Jara (čítaj Viktor Chara) bol čilský spevák, gitarista, básnik, divadelný režisér a politický aktivista. Krátko po vojenskom prevrate v Čile, ktorý v r. 1973 zorganizoval generál Augusto Pinochet, bol Jara armádou uväznený, brutálne mučený a nakoniec zavraždený.
| Víctor Lidio Jara Martínez | |||
| čilský spevák, gitarista, básnik, divadelný režisér a politický aktivista | |||
| Narodenie | 28. september 1932 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 15. september 1973 (40 rokov) | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | fundacionvictorjara.org | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v chudobnej roľníckej rodine v dedine San Ignacio blízko Santiaga. Jeho otec rodinu opustil ešte počas jeho ranného detstva, matka mu zomrela, keď mal 15 rokov. Jara následne krátkodobo študoval v kňazskom seminári, neskôr slúžil niekoľko rokov v armáde. Po návrate domov sa začal intenzívne venovať ľudovej hudbe a divadlu, v polovici 50. rokov začal spievať v hudobno-tanečnej skupine Cuncumen. Od konca 50. rokov sa podieľal aj na režírovaní mnohých divadelných hier a stal sa profesorom na umeleckej akadémii. V r. 1961 skomponoval svoju prvú vlastnú skladbu (Chcem ťa zavolať holubička) a v r. 1966 vydáva svoj prvý sólový album. Jeho baladicky ladené gitarové piesne, obsahujúce prvky tradičnej ľudovej hudby a texty s častým ľavicovo-politickým kontextom, sa stali veľmi populárne. Medzi jeho najznámejšie piesne z tohto obdobia patrí napr. Modlitba za pracujúcich, či Spomínam na teba, Amanda. Od konca 60. rokov je veľkým podporovateľom a aktivistom strany Ľudová jednota Salvadora Allendeho, pred voľbami v r. 1970 sa priamo zúčastňuje jej volebnej kampane, na mítingoch strany organizuje voľné koncerty. Po Allendeho víťazstve pokračuje vo výučbe na umeleckej akadémii a v hudobnej kariére (za života mu bolo vydaných celkovo 8 albumov, 1 nedokončený vyšiel po jeho smrti).
11. septembra 1973 fašistická vojenská chunta pod vedením generála Pinocheta zorganizovala prevrat, pri ktorom Allende zahynul a chunta v krajine preberala moc. Nasledujúci deň, 12. septembra ráno, bol Jara zatknutý a s tisícmi ďalších uväznený na Štadióne Čile v Santiagu. Jara bol nasledujúce dni opakovane bitý a mučený, aby nemohol písať a hrať na gitare, zlomili mu všetky prsty na rukách. Jara sa napriek tomu pokúšal morálne povzbudzovať svojich spoluväzňov a vzdorovito spievaval pieseň My vyhráme!. 15. septembra bol po predchádzajúcej bitke zastrelený a jeho telo bolo vyhodené na okraj cesty na predmestí Santiaga.
Pred tým, ako mu zlomili prsty, Jara stihol tajne napísať báseň o podmienkach väzenia na štadióne, tú sa podarilo ukryť a prepašovať na verejnosť, neskôr bola zhudobnená. Stala sa známa ako Estadio Chile[1] a je vnímaná ako prvá a najautentickejšia umelecká obžaloba Pinochetovho režimu.
Smrť Victora Jaru začala byť oficiálne vyšetrovaná až v r. 2007. Hoci je zrejmé, že na jeho vražde sa podieľalo viac ľudí, dostatok dôkazov bol nazbieraný len proti bývalému plukovníkovi Mario Manriquezovi a neskôr aj proti vojakovi José Paredesovi, ktorý bol zatknutý a obžalovaný z jeho smrti v máji 2009. Kvôli presnému objasneniu príčin smrti bolo Jarovo telo exhumované a znovu pochované 3. decembra 2009. Na rozdiel od jeho prakticky tajného pohrebu v r. 1973 sa na ňom tentoraz zúčastnili tisíce ľudí.
Jarova brutálna smrť zasiahla medzinárodnú verejnosť a urobila z neho symbol boja nielen proti Pinochetovmu režimu, ale aj za ľudské práva a spravodlivosť v celej Latinskej Amerike. V r. 2003 bol Štadión Čile, kde bol Jara väznený a zavraždený premenovaný na Štadión Victora Jaru. Na jeho počesť tiež pomenoval astronóm Nikolaj Stepanovič Černych svoj novoobjavený asteroid 2644 Victor Jara.