Veta (jazykoveda)

Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Presnejšie je to komplexná gramaticko-sémantická systémová jednotka, ktorá má povahu základnej komunikatívnej jednotky.

Veta sa skladá z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady.

Delenia

Delenie 1
  • Výrazová stránka vety (ustálené usporiadanie jazykových prostriedkov do slov, slovných tvarov a viet)
  • Sémantická stránka vety:
    • gramatická sémantika (syntaktické vzťahy)
    • vlastná vetná sémantika
    • obsah vety:
      • výpoveď vety o časti mimojazykovej skutočnosti
      • členenie na už známe a ešte neznáme (aktuálne členenie vety)
      • modálna stránka vety
      • expresívna stránka vety
    • sémantická štruktúra (konfigurácia sémantických prvkov vety daných kategoriálnymi komponentmi sémantiky lexikálnej jednotky)

Na Slovensku sa namiesto toho tradične rozlišuje:

  • gramatická stavba vety (výrazová stránka plus obsah a význam), pri ktorej sa rozlišuje:
    • gramatické jadro vety = spojenie podmetu a prísudku
    • vedľajšie vetné členy = ostatné vetné členy
  • sémantická stavba vety

Delenie 2

Podľa zloženia delíme vety na:

  • Jednoduchá veta - má iba jeden prísudok a vyjadruje len jednu myšlienku. Delí sa na:
    • holú vetu: má iba podmet a prísudok; napr. Žiak píše.
    • rozvitú vetu: okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie – rozvíjacie vetné členy, pr. Dobrý žiak píše domácu úlohu.
  • Zložená veta (súvetie) - je spojenie dvoch a viacerých viet.

Delenie 3

Vyjadrením postoja hovoriaceho ku skutočnosti, teda podľa obsahu (modálnosti), delíme vety na:

  • Oznamovacia veta: Obsahuje oznam. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme bodku; pr. Pôjdeme spolu do školy.
  • Opytovacia veta: Obsahuje otázku, na niečo sa pýtame, niečo zisťujeme. Má stúpavú alebo klesavú melódiu, klesavú keď sa začína opytovacími zámenami, stúpavú keď niečo zisťujeme. Na konci píšeme otáznik; napr. Pôjdeš so mnou dnes do školy?
  • Rozkazovacia veta: Vyjadruje rozkaz. Má klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Choďte dnes spolu do školy!
  • Želacia veta: Vyjadruje želanie. Má stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. pr. Poďme dnes do školy spolu!
  • Zvolacia veta: Vyjadruje citové pohnutie, emóciu (strach, radosť atď.). Má stúpavú alebo stúpavo-klesavú melódiu. Na konci píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!

Delenie 4

Podľa členitosti delíme vety na:

  • Jednočlenná veta– Gramatické jadro vety je nerozčlenené. Nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na:
    • slovesnú: pr. Prší. Cnie sa mi.
    • neslovesnú: a tú ďalej na mennú; napr. Potraviny. alebo citoslovnú; pr. Hurá!
  • Dvojčlenná veta – Gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.
    • úplná: má vyjadrený aj podmet aj prísudok; napr. Peter príde.
    • neúplná: nemá vyjadrený podmet (má ho zamlčaný); napr. (Ja) Neprídem.

Slovosled

Slová vo vete sú usporiadané podľa istých pravidiel slovosledných princípov. Základný slovosledový princíp je aktuálne členenie vety (významová výstavba jej výpovede):

  • Objektívne poradie jednotlivých častí výpovede: 1. východisko (známa časť) → 2. tranzitné členy (sprievodné) → 3. jadro výpovede (nové, relatívne neznáme)
  • Subjektívne poradie sa používa najmä zo štylistických dôvodov: 1. jadro → 2. tranzitné členy → 3. východisko
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.