Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST z anglického: James Webb Space Telescope) je plánovaný infračervený kozmický ďalekohľad. Hlavnou vedeckou úlohou má byť pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc. JWST je pripravovaný organizáciou NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a Kanadskou kozmickou agentúrou.
| Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba | |
 Zrkadlá počas testu v nízkych teplotách | |
| Prevádzkovateľ | NASA /ESA /CSA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Northrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies |
| Dátum štartu | 30. marec 2021 |
| Nosná raketa | Ariane 5 |
| Kozmodróm | Kourou, Francúzska Guyana |
| Trvanie misie | 5 rokov |
| Webová stránka | Webbov ďalekohľad na stránke NASA |
| Hmotnosť | 6 500 kg (14 300 lb) |
| Elementy dráhy | |
| Umiestnenie | 1,5×106 km od Zeme (Libračný bod L2) |
| Doba obehu | 1 rok |
| Teleskop | |
| Typ | trojzrkadlový anastigmat |
| Priemer | ~6,5 m |
| Vlnová dĺžka | infračervené spektrum |
| Zberná oblasť | 25 m² |
| Ohnisková vzdialenosť | 131,4 m |
| Prístroje | |
| NIRCam | infračervená kamera |
| NIRSpec | infračervený spektrometer |
| FGS | interferometrické navádzacie zariadenie |
| MIRI | Mid IR Instrument |
Štart ďalekohľadu je priebežne naplánovaný na 30. marec 2021 a bude vynesený raketou Ariane 5.
Hlavné úlohy
Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:
- hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, z ktorých bol zložený vesmír po Veľkom tresku
- štúdium vzniku a vývoja galaxií
- pochopenie vzniku hviezd a planetárnych systémov
- štúdium planetárnych systémov a vzniku života
Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.
