Vedecká komunikácia

Vedecká komunikácia je súhrn publikovaných, prezentovaných alebo popularizovaných informácií o vedeckých objavoch.[1] Ako vedný odbor zahŕňa tvorbu, šírenie a uchovávanie vedeckých informácií. Cieľ vedeckej komunikácie šíriť informácie, teda zoznamovať s výsledkami (zvyčajne vlastnej) vedeckej práce iných vedcov, širokú verejnosť ale aj kompetentné štátne orgány, ktoré ovplyvňujú financovanie vedy.

Existujú aj iné definície. Napr. UNESCO definuje vedeckú komunikáciu ako „tvorbu, transformáciu, hodnotenie (recenzovanie), šírenie a uchovávanie znalostí súvisiacich s výskumom a iným vedeckým úsilím.“[2]

Možno rozlišovať dva typy vedeckej komunikácie[3]:

  • vnútornú vedeckú komunikáciu, ktorej aktérmi sú vedci a prebieha vo vedeckej komunite
  • vonkajšia vedecká komunikácie je interakciou vedeckej komunity so širokou verejnosťou. Predstavuje prenos vedeckých poznatkov do vedomia más, teda popularizáciu vedy.

Referencie
  1. ŠESTÁK, Zdeněk. Jak psát a přednášet o vědě. 1. vyd. Praha : Academia, 2000. 204 s. ISBN 80-200-0755-5.
  2. Kolektív autorov, 2015 Úvod do otvoreného prístupu. UNESCO ISBN 978-92-3-100074-4 Dostupné online
  3. Medvedeva, S. M., 2014, Ot naučnovo tvorčestva k popuľarizacii nauki: teretičeskaja modeľ naučnoj kommunikacii [От научного творчества к популяризации науки: теоретическая модель научной коммуникации] // Vestnik MGIMO - Universiteta: žurnal, 4, s. 278 - 284
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.