Vyučovanie

Vyučovanie alebo výučba je cieľavedomá, organizovaná, plánovitá činnosť vedená spravidla učiteľom , pri ktorej sú sprostredkovávané nové vedomosti, zručnosti a návyky. Je to činnosť prebiehajúca spravidla inštitucionalizovane.

Výučba je historicky ustálená forma školskej výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých. Základnou charakteristikou vyučovania je vzájomná súčinnosť dvoch subjektov: spravidla jedného vyučujúceho (učiteľ, lektor, inštruktor) a jedného, častejšie skupiny vyučovaných (žiak, študenti, frekventanti). Vyučovanie sa uskutočňuje na základe empirického a vedeckého vysvetľovania a predvídania závislosti medzi cieľmi, podmienkami, prostriedkami a výsledkami vyučovania.

Spoločenskou funkciou vyučovania je sprostredkovať z generácie na generáciu základy vied, techniky, umenia a iných spoločenských činností a praktických skúseností z poznávania a pretvárania sveta a súčasne všestranne utvárať osobnosť učiacich sa podľa spoločenských potrieb a záujmov.

Obsahovú stránku vyučovania v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice.

Organizačná stránka vyučovania zahrnuje časovo-organizačnú prípravu: rozdelenie vyučovania podľa ročníkov, semestrov, tried, rozvrhu hodín, rozdelenia pedagogických povinností učiteľov atď.

Procesuálna, dejová stránka vyučovania sa označuje ako vyučovací proces.

Finálnym výsledkom vyučovania je nadobudnutie istého druhu vzdelania a stupňa vzdelania.[1]