Václav Votruba

Václav Votruba (* 19. december 1909, Slavětín, Česko – † 11. september 1990, Praha, Česko) bol český fyzik.

Narodil sa 19. decembra 1909 v Slavětíne n/Ohří, okr. Louny. Matematiku a fyziku študoval na Prírodovedeckej fakulte Karolovej univezity v Prahe (1928– 1933), kde získal aprobáciu na vyučovanie oboch predmetov ( 1933). Po skončení štúdia až do r. 1941 pôsobil na pražských stredných školách a súčasne bol vedeckým pomocníkom na Ústave teoretickej fyziky PFKU. Za protektorátu bol úradníkom v Ústrednom meteorologickom ústave v Prahe (1941– 1943), učil na reálke ( 1943– 1944) a napokon bol totálne nasadený na stavbe vinohradského tunela. Po oslobodení suploval prednášky a cvičenia za zosnulého prof. Závišku. V r. 1945 získal doktorát prírodných vied. V šk. r. 1946/47 absolvoval študijný pobyt na univerzite v Zürichu u prof. W. Pauliho a prof. G. Wentzela. V r. 1950 sa habilitoval a r. 1954 bol vymenovaný za profesora teoretickej fyziky. V r. 1952 prednášal kvantovú mechaniku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po založení SÚJV v Dubne bol zvolený za zástupcu riaditeľa a podstatne prispel k formovaniu medzinárodného kolektívu i k vybaveniu ústavu. Zaslúžil sa tiež o nadviazanie spolupráce SÚJV s CERN v Ženeve. Počas pobytu v Zürichu ako prvý na svete vyriešil problém vzniku dvojice elektrón-pozitrón pri dopade fotónu na elektrón. Neskôr vyslovil predpoklad, že mezóny pí môžeme chápať ako tri nábojové stavy jednej častice s izotopickým spinom 1 ( 1952). Okrem toho využil algebru izotopického spinu na systematizáciu elementárnych častíc. Prof. Votruba sa právom pokladá za zakladateľa teórie elementárnych častíc v Česko-Slovensku. Prispel tiež k vzniku výbornej školy z tohto odboru na Slovensku, pretože viedol ako školiteľ nestora slovenských teoretikov M. Petráša. Zomrel 11. septembra 1990.