Mohyla (archeológia)

Mohyla alebo tumulus alebo v Bielorusku, južnom Rusku, na Ukrajine a v Poľsku aj kurhan či kurgan je väčší umelý násyp z hliny, niekedy v kombinácii s kameňom, navŕšený nad kostrovým, prípadne žiarovým hrobom alebo nad viacerými hrobmi.

Niečo iné je sídlisková mohyla.

V mohyle sa zvyčajne rozlišuje ústredný hrob, niekedy v osobitne vybudovanej komore (často vykradnutej), a vedľajšie hroby, ktoré mali v jednotlivých obdobiach rozdielny význam. Miesto, na ktorom sa vyskytujú mohyly, sa nazýva mohylník.

Mohylové pochovávanie sa uplatňovalo v mnohých obdobiach praveku a v ranej dejinnej dobe; na Slovensku po prvý raz v závere neskorej kamennej doby (východoslovenské mohyly). Najväčšou európskou mohylou je Silbury Hill. Veľký rozmach v budovaní mohýl nastal v strednej bronzovej dobe najmä v okruhu mohylových kultúr (stredodunajská mohylová kultúra, českofalcká). Mali spravidla kamenný veniec alebo kamenné jadro. Mohylami sú v podstate aj bohaté kupolové mykénske hroby, neskôr späté s postavami gréckej mytológie. Na strednom Podunajsku budoval v mladšej bronzovej dobe veľké mohyly ľud stredodunajských popolnicových polí pre nadradenú vrstvu spoločnosti, vojenských náčelníkov, ich družinu, príp. aj rodinných príslušníkov (Čaka, Velatice, Očkov). Od mladšej doby bronzovej sa mohylové pochovávanie stáva stále viac výsadou privilegovanej vrstvy vo východo-, stredo- aj západoeurópskom prostredí.