Tomaso Albinoni

Tomaso Giovanni Albinoni (* 8. jún 1671, Benátky – † 17. január 1751, tamže) bol benátsky hudobný skladateľ obdobia baroka.

Tomaso Albinoni

taliansky hudobný skladateľ
Narodenie8. jún 1671
Benátky, Taliansko
Úmrtie17. január 1751 (79 rokov)
Benátky Taliansko
Odkazy
Commons Tomaso Albinoni
Biografický portál

Život

Tomaso Albinoni bol synom bohatého benátskeho obchodníka Antonia Albinoni (16341709). Ako bolo vtedy obvyklé študoval hru na husle a spieval v chrámovom zbore. V roku 1694 venoval svoju skladbu, ktorú označil ako Opus 1. kardinálovi Ottobonimu, ktorý okrem toho, že bol veľkým priaznivcom hudby a hudobníkov bol aj príbuzným pápeža Alexandra VIII..

V roku 1700 bol zamestnaný ako huslista v orchestre mantovského vojvodu Ferdinanda Karla, ktorému venoval svoj Opus 2. zbierku inštrumentálnych skladieb. O rok neskôr venoval Suitu pre orchester (Opus 3.) veľkovojvodovi toskánskemu Ferdinandovi III. Táto suita patrí dodnes k najhranejším Albinoniho skladbám. V roku 1705 sa oženil s Antoninou Biffi, za svedka mu bol kapelník chrámu svätého Marka v Benátkach.

Veľkú popularitu v celom Taliansku si získal svojimi operami. Skomponoval ich viac ako 50 a iba v Benátkach ich bolo medzi rokmi 1723 a 1740 uvedených 28. Hudbu inštrumentálnu našťastie nezanedbával, lebo zatiaľ, čo opery upadli celkom do zabudnutia, jeho inštrumentálne dielo je stále živé.

V roku 1722 odišiel Albinoni do Mníchova na pozvanie bavorského kurfirsta Maximiliána II. Emanuela, aby tu uviedol dve opery. Odvďačil sa mu dedikáciou zbierky dvanástich husľových koncertov.

Ďalšie osudy skladateľa poznáme iba veľmi hmlisto. Okolo roku 1740 vyšla vo Francúzsku zbierka jeho husľových sonát, ktorá bola označená ako opus posthumous – posmrtné vydanie, čo by naznačovalo, že niekedy v tejto dobe zomrel. Podľa iných svedectiev však žil naďalej v ústraní v Benátkach. Záznam v matrike farnosti San Barnaba uvádza istého Tomasa Albinoni, ktorý zomrel na cukrovku roku 1751.

Veľká časť Albinoniho rukopisov bola zničená v Drážďanoch počas 2. svetovej vojny. To je tiež jeden z dôvodov prečo je tak málo známe o jeho živote a diele po roku 1722.

Dielo

Jeho viac ako päťdesiat opier upadlo síce do zabudnutia, ale jeho inštrumentálna hudba je dodnes hraná a vysoko cenená. Najmä jeho hobojové koncerty patria do základného repertoáru každého inštrumentalistu. Jeho dielo vzbudilo pozornosť aj u Johanna Sebastiana Bacha, ktorý skomponoval najmenej dve fúgy na Albinoniho témy a jeho skladby dával svojim žiakom na rozbor ako harmonické cvičenia.

Publikované skladby

  • Op. 1 - 12 Sonate a tre, 1694
  • Op. 2 - 6 Sinfonie & 6 Concerti a cinque, 1700
  • Op. 3 - 12 Balletti a tre, 1701
  • Op. 4 - 12 Cantate da camera a voce sola, 1702
  • Op. 5 - 12 Concerti a cinque, 1707
  • Op. 6 - 12 Trattenimenti armonici per camera, 1711
  • Op. 7 - 12 Concerti a cinque, 1715
  • Op. 8 - 6 Balletti & 6 Sonate a tre, 1722
  • Op. 9 - 12 Concerti a cinque, 1722
  • Op. 10 - 12 Concerti a cinque, 1736

Opery

  • Zenobia, Regina de' Palmireni (1694 Benátky)
  • Il prodigio dell'innocenza (1695 Benátky)
  • Zenone, Imperator d'Oriente (1696 Benátky)
  • Tigrane, re` d'Armenia (1697 Benátky)
  • Primislao primo, re` di Boemia (1697 Benátky)
  • L'ingratitudine castigata (1698 Benátky)
  • Radamisto (1698 Benátky)
  • Diomede punito da Alcide (1700 Benátky)
  • L'inganno innocente (1701 Benátky)
  • Rodrigo in Algeri (1702 Neapol - rev. L'inganno innocente)
  • L'arte in gara con l'arte (1702 Benátky)
  • Griselda (1703 Florencia)
  • Aminta (1703 Florencia)
  • Il piu` fedel tra i vassalli (1705 Janov)
  • Le prosperita` di Elio Sejano (1707 Janov)
  • La fede tra gl'inganni (1707 Benátky)
  • Thomyris (1707 Londýn)
  • Astarto (1708 Benátky)
  • Vespetta e Pimpinone (1708 Benátky)
  • Il tradimento tradito (1709 Benátky)
  • Engelberta (1709 Benátky)
  • Clotilda (1709 Londýn)
  • Ciro (1710 Benátky)
  • Il tiranno eroe (1711 Benátky)
  • Il Giustino (1711 Bologna)
  • Alarico (1712 Piacenza)
  • Le gare generose (1712 Benátky)
  • Lucio Vero (1713 Ferrara)
  • L'amor di figlio non conosciuto (1716 Benátky)
  • Eumene (1717 Benátky)
  • Meleagro (1718 Benátky)
  • Cleomene (1718 Benátky)
  • Gli eccessi della gelosia (1722 Benátky)
  • I veri amici (1722 Mníchov)
  • Eumene (1723 Benátky)
  • Ermengarda (1723 Benátky)
  • La Mariane (1724 Benátky - rev. Gli eccessi della gelosia)
  • Antigono tutore di Filippo, Re` dei macedoni (1724 Benátky)
  • Scipione nelle Spagne (1724 Benátky)
  • Laodice (1724 Benátky)
  • Didone abbandonata (1725 Benátky)
  • L'impresario delle Canarie (1725 Benátky)
  • I rivali generosi (1725 Brescia)
  • Alcina delusa da Ruggero (1725 Benátky)
  • La Statira (1726 Rím)
  • Malsazio e Fiametta (1726 Řím)
  • Il trionfo di Armida (1726 Benátky)
  • L'incostanza schernita (1727 Benátky)
  • Le due rivali in amore (1728 Benátky)
  • La fortezza al cimento (1729 Miláno)
  • Gli stratagemmi amorosi (1730 Benátky)
  • Elenia (1730 Benátky)
  • Il piu` fedel tra gli amanti (1731 Treviso)
  • Merope (1731 Praha)
  • Ardelinda (1732 Benátky)
  • Candalide (1734 Benátky)
  • Artamene (1741 Benátky)

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.