Thomas Carlyle

Narodil sa v malej škótskej dedinke Eaglais Fheichein (angl. Ecclefechan) a pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na univerzite v Edinburghu a krátko pôsobil ako dedinský učiteľ. Veľmi rýchlo však prešiel do slobodného povolania, začal sa venovať štúdiu histórie a písaniu prozaických a najmä odborných vedeckých prác. V roku 1826 sa oženil s Jane Welshovou a žil v ústraní na statku v Craigenputtocku.

V roku 1834 sa presťahoval do Londýna, kde žil v štvrti Chelsea. V Londýne sa stal členom intelektuálnej elity a medzi jeho priateľov patrili také osobnosti, ako Charles Dickens, Alfred Tennyson alebo básnik Robert Browning.

Bol propagátorom nemeckej literatúry (F. Schiller, J. W. Goethe) a filozofie (I. Kant, J. G. Fichte, G. W. F. Hegel) v Anglicku, s niektorými nemeckými intelektuálmi si dopisoval (napr. s Goethem).[1]

V historickom bádaní sa venoval najmä skúmaniu dejín 17. a 18. storočia, napísal rozsiahle diela o priebehu Veľkej francúzskej revolúcie alebo o vláde pruského kráľa Fridricha II.. Zastával názor, že dejinný vývoj usmerňuje konanie výrazných dejinných postáv, najmä panovníkov, vojvodcov alebo mysliteľov. Tento jeho názor je vyjadrený najmä v eseji O hrdinoch, uctievaní hrdinov a hrdinstve v dejinách. Jeho posmrtné Spomienky (Reminiscences) sú dôležitým prameňom pre poznanie kultúrnych dejín viktoriánskeho Anglicka.

Rodný dom Th. Carlylea v dedine Ecclefechan

• Sartor Resartus (1833 – 1834)
• On Heroes, Hero Worship, and the Heroic in History (1841)
• Chartism (1839)
• Past and Present (1843)
• French Revolution (1837)
• History of Frederic the Great (1858 – 1865)
• The Early Kings of Norway (1875)
• Reminiscences (1881)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Carlyle
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Carlyle

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Thomas & Jane Carlyle's Craigenputtock
• Dějiny francouzské revoluce (po česky)