Tetovanie

Tetovanie má dlhú tradíciu v rôznych častiach sveta. Ainu, pôvodní obyvatelia Japonska, sa venovali tetovaniu tvárí. Tetovanie bolo rozšírené aj na Polynézii, Filipínach, Borneu, Samoe, v Afrike, Strednej Amerike, Japonsku a Číne. Tetovanie bolo bežné aj u určitých náboženských skupín v staroveku v oblasti Stredomoria, čo pravdepodobne viedlo k zákazu tohto zvyku v Starom Zákone.

Tetovanie bolo zaužívaným zvykom v Eurázii od neolitických čias. Poukazuje na to aj mumifikované telo „Ötziho“ nájdené v Alpách, ktorého vek sa odhaduje na 5300 rokov. Tento neolitický človek mal na svojom tele špeciálne terapeutické tetovania – malé paralelné čiary na nohách a v oblasti bedrového kĺbu. Potetované boli aj tri múmie nájdené v permafroste pohoria Altaj. Ich tetovania zahrňovali obrázky zvierat, ktoré boli vyobrazené pomocou kriviek. Tetovanie "Pazyrského muža“, ktorý bol tetovaný pozdĺž chrbtice a na pravom členku, bolo zas vyhotovené z veľkého počtu malých bodiek.

Európania znovuobjavili tetovanie okolo roku 1770 v dobe dobývania južného Pacifiku kapitánom Jamesom Cookom. Až po prvú svetovú vojnu to boli najmä námorníci, ktorí boli priekopníkmi tetovania.

V súčasnosti je tetovanie populárnejšie ako kedykoľvek predtým. Štatistické odhady ukazujú, že až 1 zo siedmich obyvateľov Severnej Ameriky má jedno alebo viac tetovaní.

Najbežnejším tetovaním je permanentné tetovanie. Keďže ide o stále tetovanie, je dôležité dobre sa rozhodnúť, aký motív človek naozaj chce. Tetovanie je pre každého určitým symbolom, vyznaním vlastnej individuality. Preto to, čo si človek zvolí vyobraziť na svoje telo, by ho malo aspoň z časti charakterizovať. Ženy a dievčatá si najčastejšie nechávajú tetovať rôzne ornamenty, kvety alebo zvieratá. Najčastejším miestom je lopatka, okolie pupku, spodná časť chrbta alebo členok. Muži a chlapci si zas za miesto tetovania najčastejšie vyberajú ramená alebo chrbát. Hoci bolesť je iná pri každom človeku, väčšinou ide o pocit pálenia alebo svrbenia. Najťažšie sú prvé minúty, potom sa vďaka endorfínu stáva tetovanie znesiteľnejšie. Najviac zvykne bolieť tetovanie na spodnej časti chrbta, vnútornej časti rúk a stehien, krku alebo prstoch. Umiestnenie tetovania je pomerne dôležité, treba si uvedomiť, že tetovanie nie je krátkodobá záležitosť a to, čo sa páči dnes, nemusí sa páčiť o niekoľko rokov. Ľudia by si mali uvedomiť, že v budúcnosti im tetovanie môže vadiť v práci, pri výbere oblečenia, ale rovnako aj postupným pribúdaním veku. Tetovaní ľudia sa ešte stále berú ako pochybná spoločnosť, hlavne starší ľudia majú voči potetovaným ľuďom predsudky. Je preto dobré, ak si človek preberie všetky pre a proti, dobre si rozmyslí, aký druh tetovania a aký rozmer a miesto si vyberie. Najlepšie je dať sa tetovať na jeseň, v zime alebo na jar. Leto sa neodporúča, pretože miesto sa ťažšie hojí. Vďaka častejšiemu poteniu sa miesto môže zapáliť a vzniknúť infekcia. Piť alkohol by sa nemal asi dvadsaťštyri hodín pred aplikovaním tetovania a ani po ňom. To isté platí pre lieky proti bolesti a kávu. Zvyšujú krvný tlak a zrieďujú krv, preto by mohli spôsobiť silnejšie krvácanie. Je potrebné pripomenúť, že tetovať sa môžu len osoby nad 18 rokov, v opačnom prípade je potrebný súhlas rodičov.

Umenie „Mehndi“ je rozšírene najmä vo východnej a severnej Afrike a v Ázii. Ide o aplikáciu rôznych zložitých vzorov, hlavne na ruky a nohy. Tieto vzory sú kreslené rukou pomocou henny, čo je vlastne akási pasta, ktorá vznikne zmiešaním rovnomennej rastliny, kávy, čaju alebo citrónovej šťavy a cukru. Tetovanie hennou sa stáva čoraz populárnejšie. Tetovanie vydrží len niekoľko dní, prípadne týždňov, a je úplne bezbolestné. Cena diela vychádza 8 eur.

Ak prídu tetovacie nástroje do kontaktu s krvou a telesnými tekutinami a sú používané na viac než jednej osobe bez toho, aby boli sterilizované, vzniká riziko prenesenia nákazlivej choroby. Toto riziko je najväčšie vo väzeniach, a to kvôli tomu, že tu sa tetovanie vykonáva bez oficiálneho povolenia a samotný akt tetovania nie je vykonávaný za špeciálnych hygienických podmienok. Častý je prenos hepatitídy a AIDS. V renomovaných tetovacích salónoch sú používané jednorazové ihly pre každého klienta a nástroje sa sterilizujú po každom použití. Riziko sa ešte znižuje, ak tatér používa latexové rukavice, často si umýva ruky a nezanedbáva pravidelné čistenie a sterilizáciu priestorov, v ktorých prevádzkuje tetovanie.

Alergické reakcie na tetovacie farbivá sú zriedkavé, častejšie sa vyskytujú len alergické reakcie na isté značky červeného a zeleného farbiva. Osoby, ktoré sú citlivé alebo alergické na isté kovy, môžu reagovať na farbivá v koži tým, že z tetovaného miesta začne vytekať číra kvapalina nazývaná „sebum“. Taktiež ľudia, ktorí vedia o svojej alergii na zelené mydlo, by na to mali upozorniť tatéra. Tetovaná oblasť je čistená ešte pred zahájením tetovania, pri ktorom sa môžu čiastočky zeleného mydla dostať do kontaktu s telovými tekutinami. To môže vyvolať alergickú reakciu a následné sčervenanie daného miesta. Toto očervenenie je dočasné, ale môže byť veľmi nepohodlné. Tatér by mal byť taktiež vopred oboznámený s prípadnou alergiou na latex. Vo všeobecnosti ľudia, ktorí trpia hocijakou alergiou, by si mali vopred rozmyslieť aplikovanie tetovania, pretože je u nich zvýšené riziko anafylaktického šoku, ktorý môže dokonca ohroziť život človeka.

Nebezpečenstvo nákazy v tetovacom salóne môže byť redukované následnými opatreniami: priestory tetovacieho salónu sú udržované v čistote a je zachovaná sterilita prostredia; v salóne je dostupné umývadlo s teplou vodou a mydlom; tatér používa pri práci latexové rukavice a dodržuje hygienické návyky; podlaha a priestory, v ktorých je prevádzkovaná aplikácia tetovania, sú permanentne čistené dezinfekčnými prostriedkami.

V dnešnej dobe sa ľudia rozhodujú pre tetovanie najmä z estetických, kozmetických alebo náboženských dôvodov, prípadne chcú vyjadriť príslušnosť k určitej skupine. Niektorí Maorskí muži ešte stále dodržujú starodávne tradície a ich tvár zdobí zložité tetovanie – moko. Moko sa tiež využívalo aj ako rodový zápis so záznamom udalostí v živote. Čiže ich úspechy aj neúspechy sa zapísali aj na telá potomkov. Ľudia boli taktiež násilne tetovaní pre širokú paletu dôvodov. Najznámejšie je tetovanie „ka-tzetnik“ – systém tetovaní používaný na identifikáciu Židov v koncentračných táboroch počas holokaustu. Európski námorníci boli známi vyobrazením symbolu ukrižovania Krista na chrbte. Chceli tak predísť bičovaniu ako trestu na dlhých zámorských cestách. Tetované sú taktiež aj niektoré zvieratá, ale len veľmi zriedka pre dekoratívne dôvody. Tetovania zvierat sú vykonávané veterinármi a zvieratám sú ešte predtým podané anestetiká, aby sa tak predišlo bolesti.

Niektorí zamestnávatelia majú ešte stále predsudky voči potetovaným zamestnancom a ich tetovanie považujú za súčasť neprofesionálneho vzhľadu. Tetovanie preto môže človeku výrazne skomplikovať šancu na dobrú kariéru v niektorých oboroch. Obzvlášť ak je umiestnené na miestach, ktoré nie sú kryté odevom, ako sú napríklad ruky alebo krk. U niektorých ľudí vyvoláva tetovanie napriek jeho rastúcej popularite ešte stále negatívne pocity, a v mysli verejnosti je obyčajne spojené s kriminalitou. Preto tí, ktorí sa rozhodli pre tetovanie v takýchto krajinách, obvykle schovávajú svoje tetovanie pod oblečením zo strachu z reakcie okolia. V Japonsku na mnohých verejných priestranstvách, ako sú napríklad kúpaliská, kúpele, telocvične, alebo rekreačné zariadenia ešte stále platí zákaz vstupu pre ľudí s tetovaním. Je to spôsobené aj tým, že v mysliach Japoncov je tetovanie stále spojené s japonskou mafiou – jakuzou.