Stenografia
Stenografia (z grec. stenos-tesný + grafé-písanie; iné názvy: rýchlopis, zastaralo tesnopis, zriedkavo tachygrafia [z grec. tachys - rýchly]) je metóda zapisovania súvislých jazykových prejavov zjednodušeným písmom určeným na veľmi rýchly, ľahší a úspornejší zápis informácií. Jeho znaky pre hlásky sú značne zjednodušené oproti bežnému písmu, niektorými znakmi sa skrátene označujú časté skupiny hlások, skracujú sa aj časté slová a súslovia (tzv. hieroglyfický princíp). Ako rozlišovací prvok sa používa napr. poloha znakov voči riadku a zosilnenie (v niektorých sústavách, ako je česká a slovenská oficiálna sústava Herouta a Mikulíka), preto sa píše obyčajnou ceruzkou. Možno ho používať na stručný výťah informácií alebo aj na doslovný zápis textu.
Termíny
Komorný rýchlopis nie je, ako sa niektorí domnievajú, variant používaný pri menších rokovaniach, ale označenie vyššej úrovne schopnosti rýchlopisného zápisu a jeho prevodu do bežného zápisu. Ide napríklad o vykonávanie rýchlopisného zápisu a jeho prevodu do bežného zápisu - napríklad prevod rýchlopisného záznamu pri rokovaní parlamentu. Z komorného tesnopisu, ako aj z kancelárskeho rýchlopisu, možno zložiť štátnu skúšku.
- stenograf = rýchlopisec (osoba)
- stenografovací stroj = špeciálne technické zariadenie na písanie rýchlopisom
- strojový stenograf = osoba používajúca stenografovací stroj
- stenogram = rýchlopisný záznam
- stenotypista (stenotypistka) = ovláda a používa rýchlopis, zároveň však svoj záznam aj prepisuje na písacom stroji alebo počítači do normalizovanej podoby obchodných alebo úradných písomností
Rýchlopisné sústavy
Rýchlopisné sústavy sa zvyknú triediť na typy:
- grafické (rukopisné)
- kurzívne – odvodené z latinské abecedy
- geometrické – odvodené z geometrických symbolov
- strojové (klávesnicové) - vznikli v modernej dobe, rozšírené najmä v USA a západnej Európe.
Z povahy rýchlopisu vyplýva, že každá rýchlopisná sústava je prispôsobená jazyku, pre ktorý bola vytvorená. Na zapisovanie v tesnopise je potrebné okrem jeho dobrého osvojenia aj rozumieť zapisovaným informáciám a primeraná vyjadrovacia schopnosť. Aj napriek tomu, že existujú všeobecne platné pravidlá rýchlopisu, obsah a usporiadanie rýchlopisného záznamu bývajú značne uspôsobené potrebám jeho autora, a preto záznam nebýva pre iného človeka dobre čitateľný.
Strojový záznam spravidla využíva tzv. akordy - súčasné stlačenie viacerých klávesov. Na skorších stenografovacích strojoch sa tlačil stenogram. Záznam zadávaný teraz do počítačov prostredníctvom špeciálneho editora možno do bežného písma prevádzať priamo strojovo (softvérovo) a výsledok len skorigovať. To umožňuje takmer okamžitý prenos zaznamenávaného textu napríklad na internet. Strojový záznam umožňuje aj automatické zaznamenávanie času, a tým synchronizáciu so zvukovým záznamom.
