Teodor Koriatovič
Fedor Koriatovič z Podolia (* 1331 – † 1414) bol knieža Podolia[1] (v tom čase v Litve). Jeho titul znel: Theodorus Koriatovich, Dei gracia dux de Munkach.
| Teodor Koriatovič | |||
| knieža z Podolia na nádvorí hradu Palanok | |||
 | |||
| Narodenie | 1331 | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1414 | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Pochádzal z litovského rodu veľkokniežaťa Gedymina.[2] V roku 1393 bol však prinútený opustiť svoje kniežatstvo v Podolí a nájsť si nový domov v Uhorsku. Žigmund, kráľ Uhorska (1387 – 1437) ho prijal veľmi ochotne a hneď mu daroval Mukačevské panstvo. Teodor na ňom vládol až do svojej smrti, teda do roku 1414. Veľmi sa pričinil o Mukačevský monastier. Jeho ľudia sa usídlili v redšie osídlených častiach severovýchodného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ba aj v južnom Zemplíne. Novousadlíci, ktorí prišli s ním, založili vyše 300 osád. Koriatovič bránil Rusínov pred uhorskou šľachtou. Na Zemplíne dal raziť drobné strieborné mince s cyrilským písmom.
Podľa historika Joannika Baziloviča mal veľký význam pre Uhorsko a uhorských kresťanov byzantského obradu. Kedysi bol obyčaj, že silnejší a bohatší šľachtic sa snažil založiť pri svojom panstve monastier, aby sa za neho mnísi modlili. On sa staral o svetské veci – organizáciu panstva a podobne, v monastieri sa zatiaľ modlili za jeho dušu. Meno Teodora Koriatoviča sa dáva do súvisu s monastierom na Černečej hore pri Mukačeve ako aj so zriadením Mukačevskej eparchie.[3]
Teodor Koriatovič zomrel v roku 1414. Po ňom držala hrad Palanok v Mukačeve do svojej smrti jeho vdova Valja.